Hádanka #2545:
Nevidno ma, no listy ma počujú
Nesiem vôňu diaľky a viem rozhýbať aj pokojný strom. Keď prídem silnejšie, z dvorov mizne prádlo a na vode sa objavia malé vlnky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, no listy ma počujú
Nesiem vôňu diaľky a viem rozhýbať aj pokojný strom. Keď prídem silnejšie, z dvorov mizne prádlo a na vode sa objavia malé vlnky.
Na obzore stojím, ale nepohnem sa
Z diaľky vyzerám ako hranica neba a zeme, no každý môj svah má iný príbeh. Hore býva chlad a ticho, dole sa mení les, kameň aj sneh.
Stojím vysoko, no nie som vždy sám
Z diaľky pôsobím ako pevná stena na obzore, no cestu si musím vydobyť cez svahy, skaly a vietor. Hore býva chladnejšie a výhľad za námahu stojí.
Kreslím cestu krajinou bez asfaltu
Nemám nohy, no stále idem ďalej a mením krajinu po ceste. Raz som úzka a divoká, inokedy široká a tichá, a more ma čaká na konci. Čo som?
Neviditeľný hráč medzi stromami
Niekedy len šepkám v korunách, inokedy viem ohnúť dáždnik aj roztočiť lístie po ceste. Nevidíš ma, ale stromom nikdy neuniknem.
Cez krajinu sa plazím, no nelezem.
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram menšie prítoky. Nakoniec sa stratím v inom veľkom celku, ale nikdy nestojím na mieste.
Na mape ju vidíš len ako začiatok výstupu
Stojím vysoko a zďaleka sa zdám byť len tichým obrysom. Keď sa na mňa človek vyberie, zistí, že hore nemusí byť ešte koniec cesty.
Padá zhora, ale nie je to voda z vedra
Najprv ma cítiš na koži, potom vidíš na okne malé stopy. V lese zväčša stíšim prach a zem, no keď príde silnejšie, viem zmeniť chodník na blato.
Keď sa pozeráš vysoko nahor
Stojím vysoko nad krajinou a z diaľky ma vidno skôr než domy či stromy. Hore býva chladnejšie a na vrch sa nedostaneš bez námahy.
Ticho stojím, no mením vietor aj obzor
Z diaľky vyzerám ako hromada kameňov, ale nie som nehybná navždy. Keď na mňa stúpaš, vzduch redne a cesta sa mení na skúšku trpezlivosti.