Hádanka #2460:
Čo rastie vyššie než tvoje myšlienky
Keď ma obídete, zdám sa len ako kus zeme. No ak sa na mňa pozeráš zdola, nútim ťa spomaliť dych a hľadať cestu nahor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Čo rastie vyššie než tvoje myšlienky
Keď ma obídete, zdám sa len ako kus zeme. No ak sa na mňa pozeráš zdola, nútim ťa spomaliť dych a hľadať cestu nahor.
Čo rastie nad nami a dýcha lesom?
Na jar mám nový vzhľad, v lete tieň a na jeseň farby, ktoré padajú na zem. Som opora pre vtáky, ale aj pre spomienky pod mojou korunou.
Rastiem vysoko, no nikdy neodídem
Má mačičku na nohách necítiš, no vietor mi kreslí na boky tieň. Z dola pôsobím ako prekážka, z vrchu len ako ďalší kus obzoru.
Dotýkam sa oblakov, no nekráčam.
Ráno ma obalí hmla a večer na mne vietor píska inak než v údolí. Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrch vie prekvapiť aj skúsených tulákov.
Keď príde, zmení vôňu vzduchu
Zo striech spravím bubon a z chodníkov lesklé zrkadlo. Niekedy prídem potichu, inokedy so silným šumením, no vždy dopadám zhora.
Cez krajinu píšem vlastnú trasu
Nie som cesta, no prechádzam krajinou a mením sa po daždi aj po roztopení snehu. Niekde som úzka, inde široká, a ľudia ma sledujú z mostov.
Nevidno ma, ale hýbem vetvami aj myšlienkami.
Niekedy som jemný šepot, inokedy zrazím dáždnik z ruky. Cez stromy ma počuješ skôr, než ma uvidíš, a predsa nemám vlastné telo. Čo som?
Rastiem vyššie, než ma dosiahne ruka
Na jar ma oblečie nový závoj a v lete dávam tieň. Keď ma víchor skláti, nepadám naraz, ale po rokoch alebo po jednom údere.
Na prvý pohľad ticho, no pod povrchom sa deje veľa
Rastiem pomaly a každý rok si do tela pripíšem vlastný záznam. V lete dávam tieň, v zime ma odhalí holá kostra bez tajomstiev.
Nevidno ma, ale mením deň na pohyb.
Najprv ma cítiš v korunách stromov, potom na tvári a napokon v plachtách lodí. Nemám vlastný tvar, len smer a silu, ktorú si ľudia všímajú až podľa následkov.