Hádanka #2717:
Nič ma nevidíš, no všade mením smer
Raz hladím tvár, inokedy lámem vetvy a nosím vôňu dažďa. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj na otvorenom poli.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nič ma nevidíš, no všade mením smer
Raz hladím tvár, inokedy lámem vetvy a nosím vôňu dažďa. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj na otvorenom poli.
Ticho stojím nad krajinou
Z údolia pôsobím ako stena, no z vrcholu sa otvorí ďaleký svet. Turisti ma skúšajú zdolať a môj vrch býva často v oblakoch.
Vyrastá potichu, no mení celú krajinu
Má korene v zemi, kmeň a korunu vysoko nad hlavou. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa listy a v lese z neho býva veľa. Čo je to?
Nesiem tieň, listy aj roky
Nemám nohy, a predsa zostávam na mieste aj v silnom vetre. Na jar sa odieva do zelene, v zime stíchne, no v jeho vnútri býva ukrytý celý príbeh. Čo je to?
Keď sa obloha zatiahne, prídem ja
Padám z mrakov v drobných kvapkách a zeme sa držím len chvíľu. Potom môžem naplniť kaluže, rieky aj listy stromov.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo seba
Keď sa rozbehniem, chalani držia čiapky a dvere sa zatvárajú samy. V lesoch viem šepkať v korunách stromov, no na planine zrazu pískam a kričím.
Keď stojím, obzor sa mení
Ľudia ma často vidia z diaľky ako vysoký chrbát krajiny. Kto ma chce prekonať, musí sa potýkať so stúpaním a s vetrom, nie so schodmi. Čo som?
Nevidno ma, ale mením smer listov aj plachiet.
Nemám ruky, no viem zatlačiť, pohladkať aj rozbúriť hladinu. Niekedy prídem z údolia, inokedy z hôr, a stromom sa z toho zamotá reč aj konáre. Čo som?
Ticho stojím, no mením krajinu okolo seba.
Mám korene v zemi, no ruky mi nerastú. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a po rokoch sa mi dá spočítať vek podľa kruhov.
Tichý vrch, čo sa dotýka oblakov
Zospodu môžem vyzerať ako múr, no z vrchu často vidno ďaleko. Niekedy ma zdobí les, inokedy len skaly a vietor, ktorý sa na mne zastaví.