Hádanka #3797:
Nevyrástla zo dňa na deň, no mení obzor
Som vysoká a môžem skrývať vrchol v oblakoch. V mojom tieni tečú pramene, mení sa počasie a kto ma prejde, vie, že výstup bol ťažší než z diaľky vyzeral.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevyrástla zo dňa na deň, no mení obzor
Som vysoká a môžem skrývať vrchol v oblakoch. V mojom tieni tečú pramene, mení sa počasie a kto ma prejde, vie, že výstup bol ťažší než z diaľky vyzeral.
Cesta, čo sa nikdy úplne nezastaví
Rodím sa vysoko v kopcoch a po ceste beriem so sebou pramene, kamene aj príbehy krajiny. Nechodím späť, no stále mením tvar brehov.
Má korunu, no nie je kráľ
V lete dáva tieň a na jar vie rozkvitnúť okolie len nepriamo. Keď rastie, drží sa zeme koreňmi, ale jeho vrchol hovorí s vetrom vysoko nad nami.
Stojím roky, ale stále sa mením
Mám kmeň, no nie som loď. Nosím oblaky listov, hoci sa nepohnem z miesta. Keď prídu vetry a zimy, klesnem do ticha a na jar zasa ukážem, že som tu.
Rastie pomaly, ale pamätá si roky
V lete hádžem tieň a v jeseni púšťam šaty. Môžem byť tenký aj mohutný, no vždy ma držia korene hlboko v zemi.
Keď prídem, strecha hudie inak.
Prichádzam po oblakoch a zmáčam chodníky, strechy aj lístie. Nie som more ani rieka, no viem zmeniť deň na sivšiu verziu seba samého.
Tichý svedok ročných období
Rastiem bez krokov a predsa sa z roka na rok vyšplhám vyššie. V lete dávam tieň, v zime ostanem len kostrou vetiev, no v mojom vnútri sa ukrýva život aj história.
Cesta v krajine, čo sa nikdy celkom nezastaví.
Začínam vysoko alebo pri prameni a po ceste ku mne pribúdajú ďalšie prúdy. Môžem rozdeliť mesto, napájať polia aj odísť do väčšieho mora.
Keď rastiem vysoko, mením sa na výhľad.
Nesiem lesom tieň a z diaľky ma vidno skôr než cestu k nemu. Kto ma chce zdolať, musí najprv šliapať nahor a nepriateľom býva hlavne vlastný dych.
Začína vysoko a nikdy nestojí
Rodím sa v horách alebo z prameňov, krútim sa krajinou a po ceste zbieram menších súputníkov. Nakoniec sa stratím v inom veľkom objatí vody. Čo som?