Hádanka #3871:
Cez krajinu kreslím dlhú cestu.
Začnem vysoko a cestou zbieram menšie pramene. Nezostávam na mieste, lebo ma ženú svahy, až sa napokon stratím vo veľkej vode. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cez krajinu kreslím dlhú cestu.
Začnem vysoko a cestou zbieram menšie pramene. Nezostávam na mieste, lebo ma ženú svahy, až sa napokon stratím vo veľkej vode. Čo som?
Tichý svet, kde sa aj krok ozve inak.
Nie je to hora ani rieka, ale bez neho by sa vietor pohrával len s holou zemou. Skrýva tieň, vôňu vlhkej pôdy a cestu, na ktorej sa ľahko stratíš.
Na mape len spojka, v krajine skrytý krok
Nie som hora ani rieka, ale vediem z jedného miesta na druhé. Niekedy som asfaltová, inokedy len úzka a prašná, no bez mňa sa ľudia nikam nedostanú.
Dve mená, jedna stopa
Na papieri vyzerám ako stretnutie dvoch miest, ale v hlave hrám na vlnu, vietor a dlhú cestu. Kto ma počuje, môže si predstaviť aj zápas v daždi.
Keď sa zem stretne so slanou vodou
Na mapách medzi nimi vidíš dlhú diaľku, no obe miesta dýchajú slaným vetrom. Raz som pokojná hladina, raz šumím o skaly a piesok bez toho, aby som sa niekam ponáhľala.
Medzi dvoma miestami sa mení na cestu
Na mape som len úzka spojka medzi dvoma prístavmi. Keď sa zdvihne hmla od mora, vyzerám ako tichý priechod, ktorý vedie ďalej bez zastavenia.
Medzi dvoma brehmi a jedným menom
Nie som strom ani rieka, no často ma nájdeš tam, kde sa krajina stretá s vodou. V názve mám dve mestá, ale v skutočnosti som len spojenie na mape.
Juh stretne sever na mape
Na jednom konci je prístav pri mori, na druhom priemyselný sever. Nejde o strom ani rieku, ale o dvojicu miest, ktorú spája dlhá cesta.
Nikdy neostáva na mieste.
Rodí sa v horách, zbiera ďalšie malé pramene a potom sa valí krajinou. Niekde je pokojná, inde vie byť poriadne divá.
Čo sa nedá chytiť, no hýbe všetkým okolo?
Niekedy som len jemný dotyk v lístí, inokedy viem pohnúť mrakmi aj vodou na hladine. Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov.