Hádanka #6920:
Tichý svedok ročných období
Na jar sa oblečiem do zelenej, na jeseň sa prezlečiem do zlatej a v zime stojím nahý, no stále živý. Mnohí ma poznajú podľa tieňa, v ktorom sa dá schovať pred slnkom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý svedok ročných období
Na jar sa oblečiem do zelenej, na jeseň sa prezlečiem do zlatej a v zime stojím nahý, no stále živý. Mnohí ma poznajú podľa tieňa, v ktorom sa dá schovať pred slnkom.
Žije dlho, ale nehýbe sa z miesta
V lete dávam tieň, v zime zostanem nahý a trpezlivý. Z jedného miesta vidím vietor aj búrku, no bez hlasu strážim krajinu celé roky.
Mäkký tieň, tvrdé srdce
Držím sa zeme koreňmi a nad ňou rozkladám tichú korunu. V mojich letokruhoch sa dá čítať čas a bez listov viem stáť aj celú zimu.
Tichý domov vtákov
V lete dáva tieň, na jar púšťa nové listy a v zime stojí ticho, len bez zdobenia. Keď je starý, v rane sa mu ukáže príbeh rokov.
Stojím roky, no stále rástiem.
Mám pevný stred a každý rok si pridám novú stopu do svojho tela. Nehovorím, no v listoch šepkám podľa vetra a tieňom mením deň.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo teba
Nemám vlastné telo, no viem rozkmásať stromy aj hladinu rieky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy prinesiem poriadny rozruch.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví.
Začínam v horách ako tenký prúd a postupne sa mi pridávajú ďalšie vody. Nechodím po asfalte, no viem krájať krajinu a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.
Nerastiem len do výšky, ale aj do ticha.
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor ma vie rozprávať menami. Na úbočí delím oblohu od údolia a keď sa na mňa šplhá človek, zrazu cíti každý krok. Kto som?
Tečem, ale nemám nohy
Začínam v horách ako tenký pramienok a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekde ma prekročíš po moste, inde ma uvidíš miznúť v diaľke. Čo som?
Tichý robotník v lese
Rastiem roky bez jediného kroku, no stále sa mením. V lete dávam tieň, v jeseni šuštím a aj po zrezaní môžem ešte ďalej slúžiť. Čo som?