Hádanka #5315:
Raz tichá, raz rozbúrená
Narodím sa vysoko a nikdy nestojím na mieste. Viem vyrezávať údolia, spájať krajinu mostami a niekedy sa tak rozšírim, že mi ľudia dávajú meno podľa smeru cesty.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Raz tichá, raz rozbúrená
Narodím sa vysoko a nikdy nestojím na mieste. Viem vyrezávať údolia, spájať krajinu mostami a niekedy sa tak rozšírim, že mi ľudia dávajú meno podľa smeru cesty.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam vysoko v horách a cestou si ku mne prisadnú menšie potoky. Môžem rozdeliť krajinu, no zároveň ju spájať cez mosty a brehy.
Tichý strážca krajiny
Počas rokov stojím na mieste, no každý mesiac vyzerám trochu inak. Na jar sa zdobím, v lete tienim a v zime zostávam len ako silueta proti oblohe.
Nevidno ma, no mením všetko, čo je ľahké.
Nemám telo, no cítiš ma na tvári aj v listoch stromov. Keď zosilniem, hladím hladinu, žením mraky a zo sucha robím pohyb.
Cesta, ktorá nikdy nestoji
Raz som úzka a tichá, inokedy zúrivá a široká. Niesom strom ani kameň, no neustále mením podobu, kým sa predieram krajinou k väčšiemu cieľu.
Tichý obor s koreňmi v zemi
Stojím na jednom mieste celé roky, ale stále rastiem. V lete dávam tieň a na jar či jeseň mením svoj vzhľad.
Nie som vidieť, a predsa hýbem svetom.
Niekedy len pohladím lístie, inokedy roztočím prach na ceste. Keď zosilniem, počujem ma v korunách stromov aj pri oknách domov.
Nevidno ma, no mením krajinu každú hodinu
Keď som silný, ohýbam trávy, rozbíjam hladinu a viem zatriasť aj oknami. Niekedy som len jemný dotyk, ktorý nesie vôňu lesa cez celé údolie.
Nad ňou sa mení počasie.
Z diaľky vyzerám ako ticho, no kto ku mne vystúpi, cíti výšky aj vietor. V mojom tieni sa rieka zdá malá a les má zrazu iný tvar.
Stúpa vysoko, no sama sa nehýbe.
Nad ňou býva chladnejší vzduch a pod ňou sa často rozlieha údolie. Keď je veľká, vidno ju zďaleka a výstup na ňu vie poriadne unaviť.