Hádanka #7011:
Tichý svedok času v lese
Mám korene hlboko v zemi a ruky siaham vysoko k oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň mením farbu a po vetre rozprávam šumením.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý svedok času v lese
Mám korene hlboko v zemi a ruky siaham vysoko k oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň mením farbu a po vetre rozprávam šumením.
Cesta, čo nikdy nestojí
Nemám dvere ani strechu, ale stále si hľadám smer. Keď ma sleduješ od prameňa, mením sa na dlhú cestu, ktorá často končí v inom veľkom toku.
Cesta bez semaforov, čo nikdy nestojí
Rodím sa vo výške, no ku koncu sa často strácam v diaľke alebo v inom veľkom toku. Môj smer sa mení podľa svahov, kameňov a dažďa, no vždy si razím cestu.
Stojím vysoko, no nepohnem sa
Môžeš ma obísť, prejsť podo mnou alebo na mňa vystúpiť len s námahou. V zime nosím sneh, v lete tieň a z diaľky určujem obzor kraja.
Stojí vysoko, no nepohne sa
Z diaľky ju vidíš ako veľké vyvýšenie, ale až keď sa k nej priblížiš, ukáže sa ticho, skaly a vietor. Kto chce výhľad z vrchu, musí si ho vyšliapať.
Zo zeme neujdem, no mením obzor.
Môj vrch býva v oblakoch a môj tieň vie schovať celé údolia. Ľudia ma obchádzajú, zdolávajú aj obdivujú, no ja zostávam na mieste dlhšie než ich príbehy.
Cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a cestou ma živí dážď aj potoky. Kým sa dostanem ďalej, obchádzam kamene, polia aj mestá bez toho, aby som sa zastavil.
Keď sa obloha zamračí, prichádza ticho
Najprv sa vo vzduchu zmení vôňa a potom začnú na zem padať prvé kvapky. Bez ruky, bez vedra, a predsa vie oživiť prach aj listy na stromoch.
Z diaľky som hranica, zblízka celý svet stúpa.
Zastavím pohľad, no nie pohyb vetra. Môžem mať sneh na vrchole aj lesy po bokoch a kto sa na mňa šplhá, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma vieš sledovať od prameňa až po ústie. Môžem deliť krajinu, prinášať život aj povodne a môj smer určuje skôr terén než vôľa. Čo som?