Hádanka #5387:
Stúpam vysoko a mením obzor
Niekedy ma vidíš ako osamelý štít, inokedy ako dlhý reťazec v diaľke. Hore býva chladnejšie a výhľad láka aj napriek námahe.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stúpam vysoko a mením obzor
Niekedy ma vidíš ako osamelý štít, inokedy ako dlhý reťazec v diaľke. Hore býva chladnejšie a výhľad láka aj napriek námahe.
Cesta vody krajinou
Mám prameň vysoko a ústa niekde ďaleko. Tečiem cez mestá aj polia, no nikdy nezostanem na mieste.
Bez lopaty držím pôdu pokope
Mám korene hlboko v zemi a listy vysoko vo vetre. Keď ma je veľa, mením krajinu na tieňový domov, no jeden kus z mňa môže rásť celý život.
Ticho rastiem, ale mením krajinu
Nespím v pohári ani v dome, no dávam ľuďom výhľad a niekedy aj strach z posledného kroku. Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka si všimneš skaly, svižný vietor a menej dychu.
Stojí roky, no stále rastie
Na jar má nové lístie, v lete tieň a na jeseň farby. Korene držia zem, kým vetvy siahajú vyššie než hlava človeka.
Živý stĺp lesa s tajomstvom v kmeni
Zakoreňujem hlboko a rastiem roky bez nohy aj bez hlasu. Z môjho kmeňa sa dá prečítať čas a v korunách nosím tieň, úkryt aj domov pre mnohé tvory.
Nemusí byť vysoká, aby bola neprehliadnuteľná
Nie som živá, no mením sa vetrom, dažďom aj časom. Z diaľky ma vidno skôr ako čiaru obzoru, zblízka zase cesty, skaly a výhľady.
Neviditeľný maliar lesa
Nekreslím štetcom, ale hýbem listami a roznášam vôňu diaľky. Niekedy som len slabý dotyk, inokedy prevraciam dáždniky.
Nedá sa chytiť, no hýbe všetkým okolo
Nevidíš ma, ale zmením smer dymu aj plachty. V korunách stromov viem šepkať, pískať aj zrazu utíchnuť.
Ticho stojím, no mením celý kraj
Z diaľky som len silueta, zblízka terasy, kamene a chladnejší vzduch. Ľudia ma zdolávajú, obdivujú a na mape ma hľadajú podľa výšky, nie podľa šírky.