Hádanka #6854:
Cesta, čo sa nikdy nezastaví.
Začínam v horách ako tenký prúd a postupne sa mi pridávajú ďalšie vody. Nechodím po asfalte, no viem krájať krajinu a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví.
Začínam v horách ako tenký prúd a postupne sa mi pridávajú ďalšie vody. Nechodím po asfalte, no viem krájať krajinu a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.
Nerastiem len do výšky, ale aj do ticha.
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor ma vie rozprávať menami. Na úbočí delím oblohu od údolia a keď sa na mňa šplhá človek, zrazu cíti každý krok. Kto som?
Tečem, ale nemám nohy
Začínam v horách ako tenký pramienok a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekde ma prekročíš po moste, inde ma uvidíš miznúť v diaľke. Čo som?
Tichý robotník v lese
Rastiem roky bez jediného kroku, no stále sa mením. V lete dávam tieň, v jeseni šuštím a aj po zrezaní môžem ešte ďalej slúžiť. Čo som?
Ticho stojím, no mením krajinu okolo
Z diaľky pôsobím nehybne, ale v skutočnosti ma vytvorila dlhá práca vetra, vody a času. Kto na mňa vystúpi, vidí svet z vyššej perspektívy než z údolia.
Strážim tieň aj šumenie vetra.
Mám kmene, vetvy a v lete podo mnou býva príjemný chládok. Na jeseň mením farbu a v zime stojím ticho bez listov.
Ticho sa dvíham nad dolinou
Nie som budova, a predsa ma vidno zďaleka. Čím vyššie stúpaš, tým viac sa mení vzduch aj výhľad, až kým sa pod tebou nerozprestrie celý kraj.
Rastiem pomaly, ale držím krajinu pohromade
Mám korene hlboko v zemi a ruky vysoko v nebi, hoci som bez prstov. Na jeseň sa prezliekam a v horúčave dávam tieň aj ticho.
Tečiem krajinou a mením sa na cesty
Začínam malým prameňom a cestou zbieram ďalšie vody. Niekde som úzky a rýchly, inde široký a pokojný, no stále idem jedným smerom.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým okolo
Nemám ruky, a predsa otáčam veterníkom. Raz ma cítiš na lícach, inokedy v korunách stromov alebo na plachte lode. Keď sa utíším, všetko zrazu stíchne so mnou.