Hádanka #8205:
Hora s čiernym menom
Nesiem meno, ktoré znie tmavo, no nie som noc ani uhlie. Som v krajine hôr a lesa, kde sa chodí po hrebeňoch, a môj názov vie pomýliť aj turistu s mapou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Hora s čiernym menom
Nesiem meno, ktoré znie tmavo, no nie som noc ani uhlie. Som v krajine hôr a lesa, kde sa chodí po hrebeňoch, a môj názov vie pomýliť aj turistu s mapou.
Na mape ho neprehliadneš
Ležím v horách a moje meno znie ako tmavý odtieň. Nie som mesto ani rieka, skôr tiché miesto s lesmi a výhľadmi.
Tmavý pás na mape, zelený svet vnútri
Z diaľky pôsobím ako tmavá silueta, no keď sa ku mne priblížiš, nájdeš lesy, chodníky aj skaly. Nie som mesto ani rieka, skôr kus krajiny, ktorý si pamätá vietor.
Cítiš ma skôr než ma vidíš
Keď zosilniem, dvierka búchajú a listy sa rozbehnú po zemi. Nevidno ma držať v ruke, no viem ohnúť stromy aj zmeniť počasie na horách.
Dotýka sa neba, no stojí pevne na zemi.
Z diaľky vyzerám pokojne, ale môj vrchol býva v oblakoch a cesta ku mne vie poriadne potrápiť. V zime ma prikryje sneh, v lete som len tieňom nad krajinou.
Nad cestou stojím potichu
Zo zeme rastiem vysoko k oblohe a môžem mať snehovú čiapku. Keď na mňa vystúpiš, krajina sa pod tebou otvorí ako mapa.
Videl si ma z diaľky, no ešte nie som cieľ
Z diaľky pôsobím ako nemý múr, no v skutočnosti mám chrbát, svahy aj vrch. Nie som obloha ani budova; kto na mňa kráča, má pred sebou stúpanie a výhľad.
Prídem potichu, no cítia ma všetci.
Najprv ma počuť na okne a až potom vidieť na zemi malé stopy. Niekedy som jemný šepot, inokedy bubnovanie do strechy, no nie som vietor.
Stojím vysoko, no nie som budova
Zo spodku vyzerám ako veľká stena, no zblízka mám chodníky, skaly a vietor. Keď na mňa ľudia šliapu, rýchlo zistia, že výška sa nechodí sama.
Meni sa so svahom, no stále niekam ponáhľa
Rodím sa v horách či prameňoch a aj tak sa nestratím, len sa vydám ďalej. Môžem deliť krajinu, živiť lúky aj niesť loďky, ak som dosť široká.