Hádanka #6957:
Cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a cestou ma živí dážď aj potoky. Kým sa dostanem ďalej, obchádzam kamene, polia aj mestá bez toho, aby som sa zastavil.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a cestou ma živí dážď aj potoky. Kým sa dostanem ďalej, obchádzam kamene, polia aj mestá bez toho, aby som sa zastavil.
Keď sa obloha zamračí, prichádza ticho
Najprv sa vo vzduchu zmení vôňa a potom začnú na zem padať prvé kvapky. Bez ruky, bez vedra, a predsa vie oživiť prach aj listy na stromoch.
Z diaľky som hranica, zblízka celý svet stúpa.
Zastavím pohľad, no nie pohyb vetra. Môžem mať sneh na vrchole aj lesy po bokoch a kto sa na mňa šplhá, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma vieš sledovať od prameňa až po ústie. Môžem deliť krajinu, prinášať život aj povodne a môj smer určuje skôr terén než vôľa. Čo som?
Tichý svedok ročných období
Na jar sa oblečiem do zelenej, na jeseň sa prezlečiem do zlatej a v zime stojím nahý, no stále živý. Mnohí ma poznajú podľa tieňa, v ktorom sa dá schovať pred slnkom.
Žije dlho, ale nehýbe sa z miesta
V lete dávam tieň, v zime zostanem nahý a trpezlivý. Z jedného miesta vidím vietor aj búrku, no bez hlasu strážim krajinu celé roky.
Mäkký tieň, tvrdé srdce
Držím sa zeme koreňmi a nad ňou rozkladám tichú korunu. V mojich letokruhoch sa dá čítať čas a bez listov viem stáť aj celú zimu.
Tichý domov vtákov
V lete dáva tieň, na jar púšťa nové listy a v zime stojí ticho, len bez zdobenia. Keď je starý, v rane sa mu ukáže príbeh rokov.
Stojím roky, no stále rástiem.
Mám pevný stred a každý rok si pridám novú stopu do svojho tela. Nehovorím, no v listoch šepkám podľa vetra a tieňom mením deň.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo teba
Nemám vlastné telo, no viem rozkmásať stromy aj hladinu rieky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy prinesiem poriadny rozruch.