Hádanka #8467:
Neviditeľný pohyb v tráve
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Viem rozvlnit trávu, roztočiť listy a pomôcť šarkanovi stúpať.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný pohyb v tráve
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Viem rozvlnit trávu, roztočiť listy a pomôcť šarkanovi stúpať.
Koreňmi pijem, vetrom šepkám.
V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po rokoch v sebe ukrývam kruhy. Bez hlasu stojím na mieste, no mením krajinu okolo seba.
Kreslí krajinu, ale sama si nič nepamätá.
Raz sa skrýva v lese, inokedy obieha mestá a polia. Nosiť vie aj loď, aj most, no nikdy nestojí úplne na mieste. Keď sa rozbúri, vie zmeniť pokojnú cestu na prekážku.
Nedá sa chytiť, no cítiť ho vie každý
Niekedy len šepká v korunách stromov, inokedy roztočí prach a zatrasie oknami. Nevidíš ma, no podľa mňa spoznáš počasie aj na mori.
Neviditeľný pohyb, čo mení krajinu
Nie som vidieť, no pohybujem listami, vlajkami aj vodnou hladinou. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem ohýbať stromy a priniesť pocit, že sa počasie zrazu ponáhľa.
Stojím, no stále mením tvár roka
Na jar niesť pučím, v lete dávam tieň, na jeseň sfarbím krajinu a v zime vyzerám ako tichá kostra. Som pevne zakorenený, no vietor ma vie rozprávať.
Keď prichádzam, zem ožije
Niekedy padám len ako pár kvapiek, inokedy zakryjem celý kraj. Po mne vonia pôda a listy sa lesknú, akoby ich niekto umyl.
Tichá cesta vody cez krajinu
Začínam skromne v horách, no cestou sa ku mne pridávajú ďalšie pramene. Nikdy nestojím na mieste a napokon sa stratím tam, kde je voda široká a slaná.
Nepokojná čiara v krajine
Rodím sa vysoko alebo ďaleko a stále sa musím pohnúť ďalej. Neviem zostať na jednom mieste, mením brehy aj tvar krajiny, kým sa napokon stratím tam, kde je vody priveľa.
Strieborná cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vysoko a cestou zbieram ďalšie kvapky. Nie som priamka, lebo ma tlačí krajina, no bez prestávky hľadám nižšie miesto, kam sa pohnúť.