Hádanka #7910:
Kamenný strážca oblakov
Z diaľky vyzerám ako pokojná línia na obzore, no zblízka mám svahy, vrcholy a často aj sneh. Ľudia na mňa stúpajú pomaly, lebo každý krok cítiť v nohách.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný strážca oblakov
Z diaľky vyzerám ako pokojná línia na obzore, no zblízka mám svahy, vrcholy a často aj sneh. Ľudia na mňa stúpajú pomaly, lebo každý krok cítiť v nohách.
Tichá hranica medzi zemou a nebom
Z diaľky vyzerám nehybne, no voda, mráz aj vietor zo mňa stále odoberajú kúsky. Čím vyššie ku mne stúpaš, tým redší je vzduch a tým viac si uvedomíš, že nie som rovina.
Cez les ma počuť skôr než vidieť
Nesiem cestu z hôr do nížin a pritom sa stále mením. Raz som tichá, raz prudká, no nikdy nestojím na mieste.
Dotkni sa ma očami, nie rukou
Z diaľky vyzerám ako jedna línia, no zblízka som plná ciest, strmých strán a skrytých zákutí. Každý krok ma mení na prekážku aj výhľad zároveň.
Nad krajinou stojím ako tichý strážca
Nevyrastám za noc a neviem sa pohnúť, no určujem obzor aj počasie v okolí. Keď na mňa vystúpiš, vidíš ďalej než z údolia a vzduch býva chladnejší.
Ticho stojím a mením krajinu
Zakorením sa hlboko, no nad zemou stále rastiem. V lete dávam tieň a na jeseň listy, ktoré šuštia pod nohami.
Nevidíš ma, no bezomňa sa strom ani tráva nepohne.
Môžem byť jemný ako dych alebo taký silný, že lámem vetvy. Niekedy nesiem vôňu lesa, inokedy len studený dotyk pred dažďom a pohýnam všetko, čo visí či lieta.
V lese ma vidíš často skôr podľa tieňa než podľa konca.
Stojím na jednom mieste, no stále rastiem a mením sa s ročným obdobím. Dávam tieň, plody aj drevo a môžem byť vysoký, starý alebo len mladý výhonok.
Keď sa nebo zatiahne, prídem ja
Padám z oblakov po kvapkách a viem zmeniť tichú cestu na lesklé zrkadlo. Bez mňa by záhrady vadli a rieky by boli chudobnejšie.
Nevidíš ma, no hýbem svetom okolo teba
Nemám ruky ani nohy, a predsa viem rozkývať strom aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný dotyk na lístí, inokedy sa pretekám s búrou.