Hádanka #7973:
Keď ma necítiš, je pokoj. Keď zosilniem, všetko sa dá do pohybu.
Nemám telo, no viem ohýbať stromy a rozvlním hladinu. Niekedy som jemný šepot, inokedy prudký nápor, ktorý prinesie aj zmenu počasia.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď ma necítiš, je pokoj. Keď zosilniem, všetko sa dá do pohybu.
Nemám telo, no viem ohýbať stromy a rozvlním hladinu. Niekedy som jemný šepot, inokedy prudký nápor, ktorý prinesie aj zmenu počasia.
Dotýkam sa neba, no stojím na zemi.
Môj vrchol býva v oblakoch a moje svahy menia farbu s ročným časom. Keď ma chceš zdolať, nestačí len pozrieť hore, treba aj výdrž a správny smer.
Strážca tieňa, vetra aj plodov
Stojím na jednom mieste, no rokmi sa mením a hrubnem. Dávam tieň, šumím vo vetre a často niesam ovocie alebo šišky.
Pohyblivá cesta vody v krajine
Nie som stojatá plocha ani len prúd po daždi. Mám prameň, tok a ústie, pretekám krajinou a viem vytvoriť zákruty, brehy aj mosty nad sebou.
Pomaly si razím cestu krajinou
Nevnímam ruch ako cestička, no spájam horu s morom či jazerom. Niekedy som pokojná, inokedy divoká a vždy ma spoznáš podľa toku.
Nevidno ma, no hýbem všetkým okolo
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy sa opieram do tváre tak silno, že musíte pritiahnuť kabát. Nemám ruky, no viem rozniesť lístie aj oblaky.
Mám vlastnú cestu, no nikdy nekráčam sám.
Vyrážam z hôr, zbieram pramene a v tichu si razím koryto. Niekedy som pokojný, inokedy divoký, no môj smer sa nemení tak ľahko ako vietor.
Keď sa obloha rozplače
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom počuješ na streche a nakoniec vidíš na chodníku. Neprichádzam sám, ale v malých kvapkách mením krajinu na chvíľu na lesklú.
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo
Niekedy som len jemný dotyk v korunách stromov, inokedy viem zohnať čiapku z hlavy. Nechytíš ma do dlane, no cítiš ma skôr, než ma počuješ.
Držím sa zeme, no mieriím k nebu.
Mám kmeň, čo nechodí, a ruky, čo sa hýbu len vo vetre. Rokmi sa zväčšujem, dávam tieň aj úkryt, no bez korienkov by som neprežil ani deň.