Hádanka #9234:
Keď je tma, ukáže cestu.
Nestojím v kúte len na ozdobu — jedným pohybom prinesiem svetlo do izby. Keď sa zvečerí, ľudia ma hľadajú skôr než vypínač.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď je tma, ukáže cestu.
Nestojím v kúte len na ozdobu — jedným pohybom prinesiem svetlo do izby. Keď sa zvečerí, ľudia ma hľadajú skôr než vypínač.
Na pohľad obyčajný kus nábytku
Mám štyri nohy, ale nekráčam. Na mne sa je, píše aj hrá, a keď sa doma stretne rodina, všetci si ku mne sadnú.
V tme spraví z kúta malé slnko
Večer stačí jediný pohyb a z temného kúta je zrazu ostrov svetla. Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri posteli, no bez žiarovky by som bol len tichý rám.
Strecha nad hlavou, aj keď sa nehýbem
Mám strechu, izby aj dvere, no nikam sa sám neposúvam. Ráno vo mne ožije ruch, večer sa zase všetko utíši.
Stojím ticho, no bezomňa by bol byt prázdny.
Mám strechu, steny aj dvere, no nechodím. Ľudia do mňa nosia život, spia tu a vracajú sa sem každý deň.
Mám strechu, no nie som na oblohe
Máme v ňom dvere, izby aj strechu a predsa sa doň vraciame po celom dni. Niekedy je malý, inokedy veľký, no vždy má chrániť to, čo je dnu.
Tam, kde sa všetko začína a končí
Mám steny, no nie som miestnosť. Môžem byť malý aj veľký, starý aj nový, a bez mňa by rodina nemala kde spolu bývať.
Tam, kde sa po práci schováva ticho
Mám steny, strechu aj dvere, no nie som mesto. Ľudia si do mňa nosia veci, vracajú sa ku mne každý večer a často ma volajú podľa pocitu bezpečia.
Stojím ticho, no skrývam veľa života
Mám strechu, pod ktorou sa schová dážď aj rodina, ale sám sa nepohnem ani o krok. Každé ráno v mne niekto otvára dvere a večer zhasína svetlá.
Mám steny, no nie som mesto.
Chráni ma strecha a dvere, no nie som len jedna izba. Keď prší, všetko vnútri zostane v suchu a večer v ňom býva ticho.