Hádanka #9803:
Na stene mám slávne meno, no nie som človek.
Visím v izbe, aby sa na mňa dalo pozerať aj bez televízora. Často ukazujem tvár alebo meno a fanúšikovia si ma vešajú nad stôl či posteľ.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Na stene mám slávne meno, no nie som človek.
Visím v izbe, aby sa na mňa dalo pozerať aj bez televízora. Často ukazujem tvár alebo meno a fanúšikovia si ma vešajú nad stôl či posteľ.
Na stene visí slávna tvár z izby
Na stene sa nehýbem, no každý ma hneď spozná podľa mena. Som doma, nie na ihrisku, a predsa cez mňa dýcha športová nálada.
Kde si veci oddýchnu a my si ľahneme
Mám mäkké telo, no nie som človek. Cez deň na mne niekto sedí, v noci sa na mne spí a občas ma prikryje deka.
Na stene držím pokoj aj futbalový sen.
V izbe visím ticho a chytám pohľady skôr než prach. Najradšej ukazujem jednu tvár alebo scénu, no sám sa nepohnem ani o milimeter.
Podopri ma a jedlo je hneď vyššie.
Mám štyri nohy, no nechodím. V dome pri mne ľudia jedia, píšu aj skladajú veci, ale ja sa len mlčky držím na mieste.
Keď sa zotmie, tenká veža sa zobudí
Stojím v izbe a bez hluku rozlievam svetlo na stôl aj stenu. Neotváram dvere ani nevarím, no v noci zo mňa býva najistejší pomocník pri čítaní.
Keď sa zotmie, vie rozohrať miestnosť
Stojím na stole alebo pri posteli a bez pohybu rozlievam svetlo do kúta. Niekedy ma zhasne jediný dotyk, no cez deň si ma skoro nevšimneš.
V noci dáva izbe jediné malé slnko
Nestojím na nebi, ale viem rozohnať tmu pri posteli. Keď ma zapneš, ukážem ti knihu, stôl aj zabudnuté ponožky pod kreslom.
Keď príde tma, zrazu som užitočná.
Nechodím po miestnosti, no mením jej náladu. Stačí stlačiť vypínač a z kútov vytiahnem svetlo, niekedy jemné, niekedy ostré.
Keď sa zotmie, zmením miestnosť bez slov.
Vypnem tmu jedným dotykom a viem svietiť aj potichu celú noc. Niekedy stojím na stole, inokedy visím pri posteli, no sama o sebe teplo nerobím.