Hádanka #8802:
Rozsvieti tmu jedným ťahom
Stojím na stole alebo visím zo stropu a keď sa zotmie, preženiem tieň z izby. Nie som slnko, no viem rozjasniť večer jediným stlačením.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Rozsvieti tmu jedným ťahom
Stojím na stole alebo visím zo stropu a keď sa zotmie, preženiem tieň z izby. Nie som slnko, no viem rozjasniť večer jediným stlačením.
Svieti aj v tichu izby
Stojím na stole alebo na nočnom stolíku a bez mňa je večer hneď tmavší. Netopím sa vo vode ani nehrejem jedlo, len dám miestnosti svetlo.
Ticho svietim, keď sa zotmie.
Najprv som len tma na stole, potom zrazu roztancujem tiene na stene. Nejem ani nehrám, no bez mňa sa večerné čítanie mení na hádanie písmen.
Keď sa zotmie, zmením izbu na mapu svetla.
Nestojím len na stole, niekedy visím aj zo stropu. Bez tepla nič nerobím, no aj malý pohyb okolo mňa vie zmeniť tieň na svetlo.
Miesto na odloženie všetkého pri jedle
Má štyri nohy, no nebehá. Na jeho doske sa obeduje, píše aj skladá prádlo. Keď je prázdny, izba pôsobí zvláštne holá.
Keď sa zotmie, vie ukázať cestu.
Nesiem svetlo, ale nepohybujem sa sama. Môžem stáť na stole, visieť zo stropu aj svietiť pri posteli. Bez nej je večer hneď tmavší.
Na stole čakám, kým sa zotmie.
Stojím ticho pri posteli alebo na stole a cez deň ma ľudia často ani nevnímajú. Keď príde večer, stačí malý pohyb a priestor zrazu dostane nový jas.
Keď je tma, ukáže smer pohľadu.
Stojím potichu v izbe a bez slov mením večer na čitateľný priestor. Svetlo zo mňa nejde navždy, no bez neho by sa stôl aj stena stratili v tme.
Svietim, hoci nič nespaľujem
Večer ma zapnú a hneď zjemním tmu v izbe. Niekedy stojím na stole, inokedy visím vysoko a len ticho čakám, kým ma niekto vypne.
Keď sa zotmie, dá mi izba hlas
Visím pri strope alebo stojím na stolíku, no bez slnka sa zrazu zmením na najdôležitejšiu vec v miestnosti. Nepremiestňujem ťa, len ti ukazujem cestu očami.