Hádanka #10085:
Svietim, aj keď v izbe padne tma
Stojím na stole alebo visím zo stropu. Keď sa zotmie, po mne siahneš, aby si nekráčal potme.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Svietim, aj keď v izbe padne tma
Stojím na stole alebo visím zo stropu. Keď sa zotmie, po mne siahneš, aby si nekráčal potme.
V kuchyni stráži ticho aj jedlo
Stojím doma, ale nehrkám ani nepekám. Keď ma otvoríš, dnu je chladnejšie než v izbe a potraviny tam vydržia dlhšie čerstvé.
Ticho svieti, keď je okolo tma.
Večer sa prebudím jedným dotykom a rozlejem svetlo po miestnosti. Nepípam ani nevarím, no bez mňa by si v noci veľa nevidel.
Svetlo, čo čaká na vypínač
Na stole alebo pri posteli viem svietiť potichu a bez plameňa. Keď mi zmeníš tienidlo alebo položíš ruku na vypínač, hneď sa zmení aj nálada v izbe.
Keď sa zotmie, vie spraviť z izby iné miesto.
Nestojí tam len na ozdobu — niekedy visí, inokedy stojí na stole. Po stlačení vypínača zrazu ukáže, čo bolo pred chvíľou v tme.
V izbe rozstrihne tmu jediným klikom.
Keď sa zotmie, stačí jedno pohybnutie a pri stole zrazu vidíš na písmená aj na tanier. Noc ju nezastaví, len potrebuje prúd a správne miesto v miestnosti.
Keď sa zotmie, mení izbu na iné miesto
Nestojím na jednom mieste len preto, aby bolo vidno. Niekedy svietim zhora, inokedy z boku, a bez mňa je večer v miestnosti oveľa dlhší.
Miesto na tanier aj pracovný zhon
Nesiem knihy, večeru aj rozložený notebook, hoci sám nič nevarím. Mám nohy, no nekráčam, a keď sa pri mne všetci zídu, býva to na jednom mieste.
Kde sa vždy niečo odkladá a prestiera?
Má rovné nohy a na chrbte nosí tanier aj zošit. Keď sa pri ňom stretne rodina, zrazu je stredom celej izby.
Miesto, kde noc schová deň
Má rám, no nepatrí mu obraz. Počká, kým sa zhasne, a potom drží telo bez jediného slova. Ráno z neho človek vstáva zrazu oddýchnutý.