Hádanka #10621:
Rozsvietim sa, keď sa zotmie
Zvyknem stáť na stole, no bez stlačenia nič nerobím. Keď príde večer, dám miestnosti svetlo, aby si lepšie videl knihu aj tvár.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Rozsvietim sa, keď sa zotmie
Zvyknem stáť na stole, no bez stlačenia nič nerobím. Keď príde večer, dám miestnosti svetlo, aby si lepšie videl knihu aj tvár.
Keď je tma, ukážem ti cestu k správnej strany
Stojím na stole alebo pri posteli a bez hluku viem zmeniť miestnosť na svetlejšiu. Niekedy ma zapneš jedným dotykom, inokedy potiahnutím za šnúrku.
V strede izby držím všetko pokope.
Mám nohy, ale nikam nekráčam. Raz na mňa položíš tanier, inokedy na mňa knihu, a v každej domácnosti slúžim inak. Som tichý pomocník pri jedle aj práci.
Keď sa zotmie, ukážem ti cestu
Stojím v izbe na kuse nábytku a bez hluku mením tmu na svetlo. Nemám okná ani dvere, no keď ma zapneš, ukážem, čo bolo pred chvíľou skryté.
Drží raňajky aj školské úlohy
Na mňa položíš tanier, knihu aj kľúče, a stále iba stojím. Niekedy mám štyri nohy, inokedy jednu centrálnu, no bez mňa by sa izba zle používala.
Svietim, aj keď slnko zhasne
Stojím na stole aj pri posteli a bez mňa je večer v izbe oveľa tmavší. Nemám hlas, no jedným dotykom viem rozsvietiť kút miestnosti.
Svietim bez hluku a mením večer na čítanie.
Stojím pri posteli aj pri stole, no nie som nábytok. Bez plameňa viem rozohrať kút izby, a keď ma vypneš, ostane len tma a ticho.
Keď sa zotmie, vie spraviť z izby útulné miesto.
Visím na strope alebo stojím na stolíku a bez mňa je v noci tma. Nehýbem sa, ale viem rozohrať celý priestor svetlom.
Miesto, kde sa stretne rodina aj tanier
Mám štyri nohy, no nebežím. Na mne sa je, píše aj odkladá, a keď sa rozloží sviatočný obrus, hneď som stredom miestnosti.
Malá narážka na veľký úder na kurte
V jednej dlani by som sa stratil, no keď sa objavím na obrazovke, pohyb je rýchly a presný. Nie som kus nábytku ani spotrebič, ale meno, ktoré si ľudia vedia pomýliť s domácou vecou.