Hádanka #12507:
Svetlo máš, no mňa nevidno hneď
Stojím na stole alebo pri posteli a bez mňa je večer len dlhší. Keď ma zapneš, rozžiarim miestnosť, ale sám nič nezahrievam ako pec.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Svetlo máš, no mňa nevidno hneď
Stojím na stole alebo pri posteli a bez mňa je večer len dlhší. Keď ma zapneš, rozžiarim miestnosť, ale sám nič nezahrievam ako pec.
Keď sa zotmie, zobudím izbu.
Nestretneš ma len cez deň, ale večer mi ľudia ďakujú. Svietim bez slnka a ukážem ti aj roh, kde by si inak prehliadol drobnosť.
Keď sa zotmie, zmením izbu na iný svet.
Najprv stojím mlčky, potom rozbijem tmu jediným bodom svetla. Môže ma zdobiť tienidlo alebo rameno, no nerobím hluk ani nehrejem ako sporák.
Svietim presne tam, kde treba.
Nehýbem sa z miesta, no viem rozohrať celú izbu. Keď sa zotmie, som užitočná, a keď ma vypneš, zostane len ticho a šero.
Mám štyri nohy, ale nechodím.
Nesiem tanier, knihu aj šálku a pritom sa nepohnem z miesta. Keď sa pri mne všetci zhromaždia, zrazu som stredom celej miestnosti.
Svietim, ale nie som slnko
Mám tienidlo, no nie som klobúk. Zvyknem stáť pri posteli alebo na stole a po zapnutí rozžiarim miestnosť bez jediného plameňa.
Svietim, keď je v izbe tma.
Nepotrebujem slnko, aby som rozsvietila kút miestnosti. Mám vypínač a často stojím na stole alebo pri posteli.
Keď sa zotmie, stáva sa z nej malý slnko v izbe
Nestojím v okne ani nehrám hudbu, no večer pomáham čítať a hľadať veci pod stolom. Mám telo a niekedy aj „klobúk“, ktorý ukrýva môj jas.
Keď sa zotmie, prikrývam izbu svetlom.
Nepohybujem sa z miesta, no viem zmeniť náladu celej miestnosti. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu a stačí mi malé kliknutie.
Ticho visím nad stolom a rozžiarim kút.
Keď sa zotmie, pomáham vidieť písmo aj cestu k dverám. Niekedy stojím na nohe, inokedy visím zo stropu, no vždy dám svetlo tam, kde je ho málo.