Hádanka #12992:
Má nohy, ale nechodí.
Stojí vždy na jednom mieste, no bez neho by si si doma ťažko rozložil tanier aj hrnček. Občas je v kuchyni, inokedy pri okne, a všetko na ňom zrazu vyzerá pripravené.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Má nohy, ale nechodí.
Stojí vždy na jednom mieste, no bez neho by si si doma ťažko rozložil tanier aj hrnček. Občas je v kuchyni, inokedy pri okne, a všetko na ňom zrazu vyzerá pripravené.
Keď sa zotmie, preberie sa k životu.
Nesvieti sama od seba, ale bez nej by bola izba len tmavý kút. Nie je to sviečka ani okno, no vie dať svetlo presne tam, kde treba.
V izbe je po mne hneď jasnejšie
Keď sa zotmie, ožijem jediným prepnutím a rozlejem svetlo po stole aj po knihe. Nepíšam, nefúkam, len visím, stojím alebo sa opieram o stenu.
Keď sa zotmie, vyženie tmu
Cez deň ma možno ani nevnímaš, no večer sa bez mňa v izbe zle hľadá. Nepohybujem sa, len svietim a často stojím na stole alebo pri posteli.
Bez hluku robím z miestnosti inú náladu.
Nepotrebujem hovoriť, aby bolo vidno, že som zapnutá. Niekedy visím na strope, inokedy stojím na stole, a moja úloha je priniesť svetlo tam, kde je tma.
Rozsvietim miestnosť bez slov.
Visím na stene alebo stojím na stole a cez deň si ma skoro nevšímaš. Keď sa zotmie, jedným prepnutím vyženiem tmu z izby.
Strážim tmu v izbe
Keď sa zvečerí, viem rozohnať tieň nad stolom aj pri posteli. Nepotrebujem hluk, len zdroj energie a tienidlo, aby som svietila príjemne.
Svetlo, ktoré vie stáť aj visieť
Keď sa zotmie, pomáham vidieť na čítanie, prácu aj večeru pri stole. Nepohybujem sa sám od seba, no bez mňa by bola izba oveľa tmavšia.
Pomáham vidieť, keď sa deň schová
Visím potichu, no keď sa zotmie, zrazu som ten najdôležitejší detail v miestnosti. Nehýbem sa, nehučím, len premením tmavý roh na miesto, kde sa dá čítať aj hľadať.
Keď zhasne, izba sa zmení
Nestojím na zemi ani nie som posteľ, no bez mňa večer nič neprečítaš. Stačí stlačiť vypínač a z obyčajnej miestnosti je zrazu vidieť každý roh.