Hádanka #12113:
Keď sa zotmie, prebudím izbu bez hluku.
Nestojím na okne ani v chladničke, no viem rozohnať tmu v miestnosti. Niekedy visím vysoko, inokedy stojím na stole, a predsa nerobím bordel.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, prebudím izbu bez hluku.
Nestojím na okne ani v chladničke, no viem rozohnať tmu v miestnosti. Niekedy visím vysoko, inokedy stojím na stole, a predsa nerobím bordel.
Svietim, ale nie som slnko.
Večer ma zapneš a izba sa zmení bez slova. Viem stáť na stole, pri posteli aj visieť zo stropu, no bez elektriny som len ticho.
Keď sa zotmie, spraví z izby iné miesto.
Stojím na stole alebo pri posteli a bez hluku rozohriam kút, kde by bol len tieň. Keď sa ma dotkneš, nejde o teplo zo slnka, ale z malého zdroja svetla.
Svietim, ale nehovorím.
Nemám hlas, no viem rozohrať večer aj čítanie. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu, a predsa nie som ani nábytok, ani obraz.
Keď sa zotmie, zbaví izbu tieňa.
Nechodím po byte, ale viem zmeniť náladu celej miestnosti. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu a dávam svetlo tam, kde by bola len tma.
Vo dne spím, v noci ukazujem smer
Keď sa zotmie, postavím sa na stranu miestnosti a dám ti trochu svetla. Nepotrebujem veľa miesta, no bez mňa by kniha či stôl zostali v tme.
Keď sa zotmie, vie rozžiariť aj najtichšiu izbu.
Zvyknem stáť na stole, no nie som tanier. Bez mňa je večer čítanie ťažšie a pri mne sa veci okolo zrazu ukážu jasnejšie. Čo som?
Rozžiarim izbu bez slov.
Nezahrievam obed, no bez môjho svetla by bola večerná izba len tieň. Niekedy stojím na nohe, inokedy visím zo stropu a čakám na dotyk vypínača.
Keď sa zotmie, zmením náladu celej izby.
Na spínanie nepotrebujem párty, stačí jeden dotyk či otočenie. Nehýbem sa, no viem privolať čítanie, prácu aj tieň na stene. Čo som?
V strede izby mám tichú službu
Na mne sa je, píše aj skladá bielizeň, hoci sa nehýbem ani krok. Keď sa zídu ľudia, zrazu som stredom celej miestnosti.