Hádanka #3989:
Nevidíš ma ako zdroj svetla, kým sa zotmie.
Cez deň ticho stojím na stole a nikomu nechýbam. Keď však príde večer, jedným ťuknutím rozžiarim izbu bez plameňa a bez slnka.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Nevidíš ma ako zdroj svetla, kým sa zotmie.
Cez deň ticho stojím na stole a nikomu nechýbam. Keď však príde večer, jedným ťuknutím rozžiarim izbu bez plameňa a bez slnka.
Rozžiarim izbu, aj keď je tma
Zvyknem stáť v rohu alebo na stole a bez jediného zvuku zmením noc na večer. Keď mi vezmeš energiu, zhasnem ako nič.
Keď je tma, ukáže mi cestu.
Na stole stojím potichu, no jedným dotykom premením tmu na svetlo. Mám tienidlo, ale nie som klobúk, a v izbe mi každý ďakuje za jas.
Vo tme premením kút na svetlo.
Zo zásuvky si potichu vezmem silu a zo seba pošlem teplý lúč. Niekedy stojím na stole, inokedy visím vysoko, no vždy mi ide o to isté.
Keď sa zotmie, neostanem ticho.
Zo zásuvky si beriem silu a na pokyn mením tmu na svetlý kužeľ. Niekedy stojím na stole, inokedy visím zo stropu, no svoju úlohu robím bez slov.
Svetlo, ktoré vie byť aj tiché
Visím na strope alebo stojím pri posteli. Keď ma zapneš, rozžiarim miestnosť, ale bez prúdu som len nečinný predmet.
Keď sa zotmie, vie spraviť z izby útulno
Nevydávam jedlo ani hluk, no bez mňa je večer v izbe dosť prázdny. Zářím z jedného miesta a často stojím pri posteli alebo na stole.
Keď sa zvečerí, ukáže cestu do rohu
Nestojím v strede dňa, no večer som užitočná. Rozžiarim miestnosť, aby si našiel knihu, stôl aj cestu bez zakopnutia.
Keď je tma, zmení izbu na inú scénu.
Nepatrím na stôl pre knihy, no často tam stojím a strážim večer. Stačí stlačiť vypínač a priestor sa zrazu ukáže v inom svetle. Čo som?
Večer ukážem stôl aj kľúče v kúte.
Cez deň som nenápadná a stačí mi jedna iskra, aby som vyhnala tieň z izby. Keď ma postavia vyššie, svetlo má väčší dosah.