Hádanka #18846:
Keď sa zotmie, dám veciam tvár.
Cez deň si ma možno ani nevšimneš, no večer viem z kúta vytiahnuť knihu aj ihlu. Nepohnem sa z miesta, len mením tmu na priestor.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, dám veciam tvár.
Cez deň si ma možno ani nevšimneš, no večer viem z kúta vytiahnuť knihu aj ihlu. Nepohnem sa z miesta, len mením tmu na priestor.
Keď sa zotmie, preberiem sa k životu
Cez deň mlčím a len stojím na svojom mieste. Keď sa miestnosť ponorí do tmy, rozžiarim kút bez toho, aby som sa pohla z poličky.
Po zotmení ukáže, kde si nechal veci.
V izbe bývam vyššie než stôl a bez mňa je večer všetko tmavšie. Niekedy ma zapneš jediným klikom, aby si lepšie videl na knihu aj na kľúče.
Ticho stráži kút a pritom mení náladu izby
Keď je tma, pomôžem ti vidieť bez okna a bez dňa. Nepohybujem sa po izbe ako človek, no môj lesk vie prebudiť stôl aj posteľ.
Svieti mi to, čo je v izbe tmavé
Po zotmení mi stačí stlačiť vypínač a rozlejem svetlo po stole aj po stene. Nehrám hudbu ani nevarím, len pomáham vidieť, keď sa deň skončí.
Svetlo viem viesť aj skrotiť
Nerobím hluk, no bezomňa je miestnosť len tieň. Keď ma zapneš, ukazujem cestu k čítaniu aj večernému návratu ku gauču.
Rozsvieti cestu bez slov.
Stojím ticho v izbe, no keď sa zotmie, ukážem veci okolo seba. Nepremiestňujem sa, len mením náladu priestoru a občas som pri čítaní nepostrádateľný.
Na mňa sa kladie večera aj tajomstvá
Mám štyri nohy, no nebežím. Denne na mne stojí tanier, kniha aj lakte pri hre. Keď ma odsunú, izba zrazu získa viac miesta.
Keď je tma, pomáham vidieť bez slnka.
Mám žiarovku a často stojím na stole alebo visím zo stropu. Keď ma zapneš, rozžiarim miestnosť, ale bez plameňa a bez dymu.
Keď sa zotmie, mením miestnosť na čitateľské miesto.
Môžem stáť na nohe, visieť zo stropu aj svietiť z nočného stolíka. Nepotrebujem hluk, ale bez môjho svetla sa v izbe hľadá ťažšie.