Hádanka #18214:
Vo dne stojím ticho, večer ukazujem cestu.
Zvyčajne visím alebo stojím na kuse nábytku a bez šnúry často nefungujem. Keď sa zotmie, viem rozohnať tieň v celej izbe.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Vo dne stojím ticho, večer ukazujem cestu.
Zvyčajne visím alebo stojím na kuse nábytku a bez šnúry často nefungujem. Keď sa zotmie, viem rozohnať tieň v celej izbe.
Svietim, aj keď nič nehovorím.
Stojím na stole alebo visím zo stropu a cez deň ma ľahko prehliadneš. Keď sa zotmie, bez môjho tepla a žiary sa izba zmení na tieňovú mapu.
Vo večernej izbe robím zázrak so svetlom.
Keď ma zapneš, rozžiarim kút aj stôl, no bez žiarovky som len tichý držiak. Niekedy ma presunieš do spálne, inokedy na pracovný stôl.
Vo dne pomáham vidieť, v noci nenápadne svietim
Stojím na mieste, no bez mňa je miestnosť slabšia. Svetlo zvyšujem alebo tlmím a niekedy mám tienidlo, ktoré ho ukryje. Bez pohybu dokážem zmeniť náladu celej izby.
Na ňom sa všetko stretne
Má pevné nohy, no nechodí. Na jeho ploche sa obeduje, píše aj skladá, a predsa nie je ani posteľ, ani skriňa. V každej izbe vie byť stredom diania.
Chladí aj bez snehu
Stojím v kuchyni, hoci nepatrím k jedlu. Keď ma otvoríš, privítam ťa chladom a schovám potraviny pred teplom aj časom.
V izbe držím všetko pokope.
Na mne je tanier aj kniha, no sám sa nehýbem. Mám štyri nohy, ale nebehám po dome.
Keď zhasne, ukáže cestu aj čítanie
Visím tam, kde býva ticho, a bez môjho svetla je večer zrazu dlhší. Niekedy ma zapnú dotykom, inokedy len malým ťuknutím do steny.
Nesvietim stále, ale bez mňa je večer nudný.
Stojím potichu na stole či pri posteli a zmením tmu na útulno. Nie som svetlo v oblohe ani slnko, len drobný pomocník, čo čaká na vypínač.
Rozsvietim izbu bez slov
Stojím na stole alebo visím zo stropu a bez mňa je večer v izbe tmavší. Keď sa vo mne zapne žiarovka, ukážem ti čítanie aj tieň na stene.