Hádanka #4291:
Keď sa zotmie, ukážem cestu bez slov
Nestojím pri dverách ani nevarím, a predsa ma často zapínajú, keď je v izbe málo svetla. Môžem svietiť na stôl, na stenu aj do kúta.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, ukážem cestu bez slov
Nestojím pri dverách ani nevarím, a predsa ma často zapínajú, keď je v izbe málo svetla. Môžem svietiť na stôl, na stenu aj do kúta.
Ticho bdie nad stolom
Nemám hlas, a predsa dávam svetlo tam, kde je večer. Keď sa ma dotkne vypínač, izba sa zmení bez jediného slova.
Keď sa zotmie, preberiem sa k životu.
Stojím na stole, pri posteli aj na stene a viem robiť svetlo teplé aj ostré. Bez mňa je izba len tmavý kút, no sám nič nečítam.
Miesto stretnutí aj tichých raňajok
Má som štyri nohy, ale nechodím. Niekedy na mňa kladú taniere, inokedy na mňa padne kopa papierov. V dome som stred, no nie som srdce.
Svetlo, ktoré si môžeš nasmerovať
Mám vypínač, no nie som v stene. Niekedy stojím pri posteli, inokedy na stole, a moja úloha je rozohnať tmu bez hluku aj bez pohybu.
Na stole robím noc z dňa, no nie som okno.
Keď ma zapnú, miestnosť sa zmení bez jediného zvuku. Niekedy svietim priamo do knihy, inokedy len tlmene do rohu, a predsa ma nevidno ako zdroj tepla.
Keď sa zotmie, vyženie tieň z kúta.
Na stole stoja ako tichý strážca a bez nich by sa kniha čítala ťažšie. Môžem stáť, visieť aj svietiť len jedným smerom, no sama seba nezohrievam.
Tichý strážca svetla v izbe
Nemám vlastné teplo, no viem rozohnať tmu presne tam, kde sa mi otočí hlava. Niekedy stojím na stole, inokedy visím a čakám na kliknutie.
Svietim, no nezohrievam miestnosť
Zavesia ma na strop, postavia na stôl aj prilepia ku stene. Bez mňa je večer tmavší, no nie som okno ani sviečka.
Keď sa zotmie, jedna vec vie zmeniť izbu.
Stojím na stole, zvyknem mať tienidlo a vo vnútri sa skrýva svetlo. Nemám vlastný jas, no viem rozhnať tmu pri knihe aj pri jedle.