Hádanka #3429:
Keď sa zotmie, ukážem, kde je okraj stola.
Nepijem elektrinu, ale bez nej som len ticho. Stojím, visím aj svietim na prst, no mojím zmyslom je rozhnať noc v izbe.
Kategória hádaniek
Predmety dennej potreby, ktoré máme bežne doma.
Keď sa zotmie, ukážem, kde je okraj stola.
Nepijem elektrinu, ale bez nej som len ticho. Stojím, visím aj svietim na prst, no mojím zmyslom je rozhnať noc v izbe.
Keď sa v izbe stmavne, viem pomôcť
Nestojím vonku na oblohe, ale viem rozohnať tmu na stole či pri posteli. Mám kábel alebo batériu a stačí ma zapnúť, aby bolo lepšie vidieť.
Mäkký spoločník, čo mení tvrdú posteľ
Nezahrieva ma elektrina ani oheň, a predsa bez mňa noc pôsobí tvrdšie. Som pod hlavou, niekedy aj na objatie, a keď sa stratím, hľadá ma celá izba.
V noci strážim tmu jedným okom.
Nesiem svetlo, no sám nič nezohrievam. Môžem stáť na stole aj visieť zo stropu a stačí dotyk, aby som rozohnal tieň v izbe.
Nesvietim vždy rovnako, no miestnosť podľa mňa ožije.
Niekedy visím zo stropu, inokedy stojím na stolíku. Keď ma zapneš, zrazu vidíš viac, než len tmu, no sám od seba sa nehýbem.
Večer spravím z tieňa len návštevu.
Keď ma zapneš, miestnosť sa mení bez toho, aby sa pohla. Nehrejem jedlom ani neperiem prádlo, no často ma hľadáš pri posteli alebo na stole.
Svietim, aj keď ma netrčia plamene
Môžeš ma presúvať z izby do izby a večer bez slova zjemním tmu. Niekedy ma zapneš dotykom, inokedy potiahneš za šnúru, no bez elektriny som len ozdoba.
Mäkko čakám na tvoju hlavu
V noci si na mňa položíš hlavu a ráno som trochu zmačkaný. Nemám ruky ani nohy, no v posteli som doma.
Svietim, ale nie som slnko
Večer ti ukážem knihu aj cestu po izbe, no bez zásuvky dlho nevydržím. Stojím na stole, visím zo stropu alebo mám nohu, ktorá ma drží.
Máš ma pod sebou, no nechodíš na mne
Nie som posteľ ani stôl, hoci ma používaš pri jedle, hre aj práci. Mám štyri nohy, ale nebežím a keď ma odsunieš, izba hneď vyzerá inak.