Hádanka #12343:
Tiká to v izbe aj na ruke
Pomáham ti nepremeškať školu, stretnutie ani odchod autobusu. Keď sa moja ručička pohne, vieš, či meškáš alebo máš čas navyše.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Tiká to v izbe aj na ruke
Pomáham ti nepremeškať školu, stretnutie ani odchod autobusu. Keď sa moja ručička pohne, vieš, či meškáš alebo máš čas navyše.
Na papieri som číslo, v živote celý príbeh.
Raz mám dovolenku, inokedy školský zvonček. Po dvanástich krokoch sa vraciam na začiatok, no ľudia podľa mňa rátajú vek, plány aj spomienky.
Mám začiatok, koniec aj dvanásť zastávok
Som dlhší než týždeň, ale neviem sa dotknúť dňa. Keď ma otočíš, nič sa nezmení na oblohe, no ľudia si podľa mňa skladajú plány aj spomienky.
Má presne svoj rytmus, no necvaká.
Mám dvanásť častí, ale nie som kúzlo ani koláč. Každý z mojich dielov sa vracia len raz a spolu držia poriadok v dňoch aj sviatkoch.
Nemám tvár, no všetci do mňa pozerajú ráno aj večer.
Raz ukazujem dve ruky, inokedy len čísla a presný rytmus sekúnd. Keď sa pohnem, ľudia vedia, či už meškajú alebo majú ešte čas.
Dvanásť mesiacov v jednom balíku
Prídem po poslednom dni decembra a hneď mením číslo na papieri aj v hlave. Bez mňa by kalendár nevedel, kedy sa začína nový cyklus.
Bez nej by sa deň rozpadol na chaos
Na ciferníku sa hýbu moje ruky, no ja netancujem. Zvoním, odmeriavam minúty a ľudia podľa mňa stíhajú autobus aj stretnutie.
Má len 365 alebo 366 krokov
Začína sa po zime, no nepatrí do mesiaca ani do týždňa. Keď sa naplní, vymení sa kalendár aj tvoj vek na papieri.
Mám dvanásť bratov, no nie som rodina.
Prídem po dvanástich menších dieloch a všetci ma používajú na plánovanie narodenín aj prázdnin. Netrvám ako deň ani sa neopakujem tak rýchlo ako týždeň.
Bez hlasu ťa vedú cez deň aj noc.
Nemám nohy, a predsa ma sleduješ na stene, stole aj v telefóne. Keď sa pohnem, zistíš, že si prišiel neskoro alebo ešte stíhaš.