Hádanka #13873:
Na stene visím, no deň mi neujde
Mám ručičky, ktoré sa stále hýbu, aj keď stojím na jednom mieste. Ľudia podľa mňa vstávajú, meškajú aj stíhajú posledný autobus.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Na stene visím, no deň mi neujde
Mám ručičky, ktoré sa stále hýbu, aj keď stojím na jednom mieste. Ľudia podľa mňa vstávajú, meškajú aj stíhajú posledný autobus.
Nezmením sa za pár dní, ale až neskôr.
Mám dvanásť susedov v kalendári a po mne sa začína zasa odznova. Nie som deň ani týždeň, no ľudia si podľa mňa plánujú prázdniny aj narodeniny.
Trvám dlhšie než mesiac, no stále sa vo mne dá stratiť prehľad.
Mám začiatok aj koniec, ale medzi nimi sa mení skoro všetko. Nenosím čísla na rukávoch, predsa ma ľudia počítajú a na konci mi zhasína jedna stránka kalendára.
Klopem celý deň, no nechodím.
Nemám nohy ani hlas, a predsa ma ľudia stále počúvajú. Keď sa hýbem správne, ukazujem, koľko je hodín, ale nikdy nestarnem. Čo som?
Zmestím do seba všetky dni aj sviatky.
Mám dvanásť častí a mením sa len pomaly. Keď sa otočím celý, vrátim sa k tomu istému dátumu, no nikdy nie úplne k tým istým dňom.
Meriam dlhý úsek, ale nekráčam
Mám dvanásť menších častí a každý z nich sa vracia v kruhu. Nezastavím sa na dverách ani na ciferníku, no ľudia podľa mňa plánujú celé obdobia.
Bez mňa by sa deň rozpadol na chaos
Nemám vlastný hlas, no určujem, kedy sa vstáva, odchádza aj prichádza. Keď sa pohne moja ručička, každý vie, či mešká alebo stíha.
Raz sa končí, raz začína, no neujde z kalendára.
Mám 365 dní, niekedy aj 366, a po mne prichádza ďalšie kolo rovnakého poriadku. Ľudia ma používajú na plány, daňové tlačivá aj oslavy narodenín.
Keď sa zastavím, deň sa zamotá.
Nepozerám sa na svet, ale on sa pozerá na mňa stále. Moje ručičky sa hýbu v kruhoch a ľudia sa podľa mňa ponáhľajú, meškajú aj stíhajú vlak.
Záhada, čo sa stále vracia, ale nikdy nie je rovnaká
Mám dvanásť menších častí a každú chvíľu ľudia čakajú, že sa zmením. Nepatrím medzi dni ani hodiny, no bez mňa sa kalendár nečítá ľahko.