Hádanka #14158:
Merač, ktorý sa vracia v kruhu
Nie som ani najkratší beh, ani dlhá životná etapa. Raz ma prežiješ dvanásťkrát a potom sa zase začnem odznova, hoci číslo zostáva iné.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Merač, ktorý sa vracia v kruhu
Nie som ani najkratší beh, ani dlhá životná etapa. Raz ma prežiješ dvanásťkrát a potom sa zase začnem odznova, hoci číslo zostáva iné.
Na stene mi veríš presný čas.
Mám oči, ale nevidím. Ruky mám, no nič nezdvihnem, iba ich posúvam po kruhu. Keď sa hýbem, vieš, že deň ide ďalej.
Sedem dní, no nie som kalendár.
Začínam v pondelok, končím v nedeľu a medzi tým sa toho stihne viac než len pár hodín. Keď ma niekto spomenie, vieš, že ide o úsek, ktorý sa dá naplánovať aj odpočítavať.
Každé ráno ukazujem, koľko je hodín
Na stene ma vidíš stále, no bez pohybu by som bol len ozdoba. Keď sa moja ručička posunie, niekto sa rozbehne do školy a iný už vie, že je čas ísť spať.
Ukazujem čas, aj keď sa nehýbem z miesta
Na mojej tvári sa striedajú čísla aj ticho, no nehovorím nič nahlas. Keď sa moja ručička obtočí dokola, ľudia sa ponáhľajú, meškajú alebo oslavujú.
Sedem krokov medzi dvoma víkendmi
Začínam jedným dňom a končím siedmym, no sám nie som ani pondelok, ani nedeľa. V kalendári ma ľudia zvyknú rátať, plánovať a odkladať si do mňa úlohy.
Keď sa všetko začne odznova
Nemám vlastné meno na jednej stránke kalendára, no zmením číslo pri novom začiatku. Niekedy ma cítiť ako uzávierku, inokedy ako sľub ďalších dvanástich mesiacov.
Klamem len vtedy, keď sa ponáhľaš
Nemám ruky, a predsa ukazujem smer dňom. Raz som tichá a stojím na stene, inokedy tikám a nútim ľudí prísť načas.
Mám dvanásť susedov a nikdy sa neunavím
Stojím medzi detstvom a spomienkami a vždy prichádzam po dvanástich menších bratoch. Raz som dlhší, raz kratší, no vždy uzavriem celý kolobeh.
Tikajú, no čas nie sú samy
Keď sa unáhliš, ukážu ti to. Niekedy sú okrúhle, inokedy digitálne, no ich úloha je stále tá istá: rozdeliť deň na malé kúsky. Čo sú to?