Hádanka #13588:
Keď sa ponáhľaš, práve na mňa sa pozeráš najčastejšie.
Nemám hlas, a predsa mi všetci veria. Namiesto slov ukazujem rukami, koľko už ubehlo, a keď meškáš, som ten jediný predmet, ktorý ťa potichu napomína.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Keď sa ponáhľaš, práve na mňa sa pozeráš najčastejšie.
Nemám hlas, a predsa mi všetci veria. Namiesto slov ukazujem rukami, koľko už ubehlo, a keď meškáš, som ten jediný predmet, ktorý ťa potichu napomína.
Znie to ako číslo, no bez mňa sa rok nerozdelí.
Pri mne sa mení počasie, sviatky aj školské plány. Som dlhší než týždeň, ale kratší než večnosť, a na papieri ma čaká vždy nový začiatok.
Papierový sprievodca dní v mesiaci
Nepočítam sekundy ako hodiny, ale viem ti povedať, čo príde po strede týždňa. Bez mňa sa termíny aj sviatky ľahko stratia.
Keď tikám, deň sa nehýbe
Neukazujem len čísla, ale aj odsekávanie chvíľ na malé kúsky. Visím na stene, stojím na stole a keď sa mi zastaví srdce, všetko mešká.
Bez mňa by dni splývali do jedného
Mám ručičky, ale nechytačím nimi nič. Keď sa pozeráš na stenu alebo na zápästie, ukazujem, či ideš neskoro alebo ešte máš čas.
Bez mňa je deň len zmätok mená?
Nemám tvár ani ruky, no ukazujem, kedy je čas vyraziť, neskoro ísť spať aj prísť včas. Keď sa pohnem, nikto ma nepočuje, ale každý sa podľa mňa riadi.
Viem sa hýbať, no zostávam na mieste
Bez hlasu ukazujem, koľko ubehlo, a predsa ma musíš sledovať očami. Mám ruky aj tvár, no nechodím, len presne meriam, kedy príde ďalší okamih.
Mám 365 dôvodov na jednu veľkú zmenu
Keď sa doje jeden môj cyklus, nikam nezmiznem, len sa otočím a začnem znova. Nesiem sviatky, plány aj starosti v dlhom balíku dvanástich mesiacov.
Rok sa neponáhľa, len sa vracia
Som dlhý beh so štyrmi ročnými kapitolami a dvanástimi menšími zastávkami. Keď skončím, neostanem stáť, len sa začnem odznova. Čo som?
Keď sa zastavia, deň sa rozpadne.
Nerobia hluk, no určujú, či stihneš autobus alebo nie. Majú tvár, ručičky a občas aj ticho tikajú, aby ľudia vedeli, koľko je hodín.