Hádanka #14864:
Nerozprávam, no vždy ukazujem čas
Na stene visím potichu a každý ma kontroluje inak často. Keď sa hýbem, deň plynie ďalej, aj keď ja ani nepípnem.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nerozprávam, no vždy ukazujem čas
Na stene visím potichu a každý ma kontroluje inak často. Keď sa hýbem, deň plynie ďalej, aj keď ja ani nepípnem.
Mám veľa dní, no vždy len jedny naraz.
Začínam sa v kalendári a končím skôr, než si stihneš zvyknúť na nový rytmus. Som dlhší než mesiac, kratší než vek a ľudia ma počítajú, aj keď sa stále vraciam.
Keď sa rozbúcham, všetci sa zrýchlia
Mám dve ručičky, ale nikam nekráčam. Visím na stene alebo sedím na stole a aj bez hlasu viem povedať, že už je neskoro.
Najdlhší úsek v kalendári bez prestávky
Nie som deň ani mesiac, no držím ich pokope v jednom celku. Keď sa skončím, ľudia si vymenia kalendár aj číslo na obálke.
Niekedy prinesiem slnko, inokedy dážď
Ráno ma ľudia sledujú, aby vedeli, či si vziať dáždnik alebo okuliare. Nepatrím na hodiny, ale mením plány od ihriska až po výlet.
Majú ručičky, no nekráčajú
Visím na stene alebo sedím na stole a bez slov ti hovorím, kedy máš prísť, odísť či čakať. Keď sa pohneš príliš pomaly, hneď ťa predbieham. Čo som?
Meriam dlhý úsek, ale sám som len číslo.
Začínam novým plánom, končím spomienkami. Po mne sa mení kalendár aj vek, no počas mňa sa dá prežiť dvanásť celých mesiacov.
Keď sa zastavím, zmeškáš viac než len minútu.
Mám ciferník, ručičky a tikám aj vtedy, keď sa nik nepozerá. Niekedy visím na stene, inokedy stojím na stole, ale vždy pomáham ľuďom nezabudnúť, kedy je neskoro.
Tikajú aj v tichu a ukazujú chvíľu.
Mám ručičky, ale nepíšem. Visím na stene alebo stojím na stole a každý sa na mňa pozrie, keď chce vedieť, či už mešká.
Všade ma majú, no nik ma nevidí priamo.
Tikám, no nebežím. Rozdeľujem deň na kúsky a keď sa zastavím, zrazu sa všetci ponáhľajú. Stačí sa na mňa pozrieť a vieš, či meškáš.