Hádanka #14972:
Málo priestoru, veľa dátumov.
Nepretekám ako hodiny a nehovorím hlasno ako budík. Predsa v mne nájdeš, čo bolo, čo je aj čo príde, pekne zoradené v malých okienkach. Čo je to?
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Málo priestoru, veľa dátumov.
Nepretekám ako hodiny a nehovorím hlasno ako budík. Predsa v mne nájdeš, čo bolo, čo je aj čo príde, pekne zoradené v malých okienkach. Čo je to?
Nevidíš ma, ale mením celý kalendár
Nemám tvár ani zvuk, no každých dvanásť mesiacov sa vraciam. V mojom priebehu sa strieda zima, jar, leto aj jeseň.
Na stene stojím a času neujdem
Na stene stojím bez nôh, no deň mi uteká pod rukami. Keď sa jedna ručička prehupne, vieš, že chvíľa už minula.
Sedem dní sa tvári ako jeden celok.
Začínam v pondelok a končím v nedeľu, no ľudia ma často berú len ako jednu položku v kalendári. Sám netikám ako hodiny, ale bez mňa sa termíny rátajú horšie.
Všetko riadim, no sám sa nehýbem.
Na mojej tvári sa točí malá prechádzka bez nôh. Keď niekam meškáš, radšej sa na mňa pozrieš, hoci nič nehovorím.
Mám dvanásť bratov, no som len jeden.
Raz prídem po dlhom čakaní a potom sa všetko začne znovu odznova. V kalendári ma ľahko nájdeš, no na presný počet dní si občas treba spomenúť dvakrát.
Nedá sa kúpiť, no všetci ho míňame
Nemám vlastnú tvár ani ruky, a predsa ma každý počíta. Raz som krátky, raz dlhý, no vždy sa po mne zmení kalendár aj spomienky.
Bojím sa nudy, no milujem presnosť
Nemám ruky ani nohy, a predsa mi všetci veria pri zhone do školy aj do práce. Niekedy ukazujem chvíľu, inokedy pripomínam celý deň, aby nik nezaspal na dôležitú vec.
Trvá dlhšie než leto aj prázdniny.
Začína sa prvým januárom a končí až po dvanástich mesiacoch. Ľudia si ho zapisujú do kalendára, lebo podľa neho rátajú sviatky aj plány.
Mám dvanásť dverí, ale jedny vraciam stále dokola.
Nechodím po nohách, a predsa sa ku mne ľudia vracajú od januára po december. Keď ma prelomíš, začne sa nový príbeh, hoci dni sa menia aj bez toho.