Hádanka #23832:
Mám 12 mesiacov, ale nie som kalendár.
Pridáš ma len občas a zmena je veľká. Môžem byť dlhý alebo kratší, no vždy patrím medzi veľké úseky času, nie medzi dni či hodiny.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Mám 12 mesiacov, ale nie som kalendár.
Pridáš ma len občas a zmena je veľká. Môžem byť dlhý alebo kratší, no vždy patrím medzi veľké úseky času, nie medzi dni či hodiny.
Mám 12 mesiacov, no nie som kalendár.
Keď sa prevrátia čísla na novú dvojicu desiatok, ľudia začnú písať iné dátumy. Trvám dlhšie než týždeň aj mesiac, a predsa sa raz skončím.
Na papieri ma vieš spočítať, v hlave ťažšie.
Mám dvanásť mesiacov, no nie som ani obloha, ani kniha. Keď skončím, ľudia si zvyknú povedať, že začína nové číslo a nové predsavzatia.
Sedem dní drží spolu
Nie som ani ráno, ani večer, no ľudia ma píšu do kalendára ako celok. Mám sedem častí a po mne sa zvyčajne vracia pondelok.
Na stene aj na ruke ma ľudia stále sledujú
Mám dve tiché ručičky a tvár s číslami, no nehovorím hlasom. Stačí mi jediný pohľad a vieš, či už meškáš.
Bez nich by si meškal, aj keď stojíš na mieste.
Visia na stene alebo sa skrývajú v mobile, no stále ticho odpočítavajú. Keď sa ručičky stretnú, vieš, že čas sa práve obul do nových topánok.
Bez nich by deň nemal rytmus
Na stene stoja bez krokov, no celý dom podľa nich vie, kedy sa ponáhľať. Mávajú ruky, ale nikdy netlieskajú.
Trvá dlhšie než sviatok, kratšie než večnosť
Na papieri ma vieš otočiť, ale v živote nie. Raz vynesiem ľudí do ďalších plánov, inokedy len ticho pripomeniem, čo už bolo celé mesiace spolu.
Pomáham ti nezabudnúť na dni v roku.
Nemám ruky ani nohy, no držím poriadok v dňoch, týždňoch aj sviatkoch. Keď sa stratíš v dátume, otočím stránku a ukážem ďalší krok.
Máš ho raz za sebou a už sa vracia
Na papieri ma ľudia obkresľujú do dvanástich úsekov, no ja sa do jedného rámca nikdy celkom nezmestím. Keď preklopím posledný deň, všetko sa akoby potichu začne znova. Čo som?