Hádanka #23992:
Mám dvanásť domov a vraciam sa stále znova
Meriam dlhý úsek medzi dvoma oslavami, no sám nekráčam. Raz prídem po skoku dvanástich mesiacov, inokedy ma ľudia spomínajú pri novom začiatku.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Mám dvanásť domov a vraciam sa stále znova
Meriam dlhý úsek medzi dvoma oslavami, no sám nekráčam. Raz prídem po skoku dvanástich mesiacov, inokedy ma ľudia spomínajú pri novom začiatku.
Dvanásť dverí, no žiadna izba
Prichádzam vždy s novým začiatkom, ale nie som ráno. Mám dvanásť menších susedov a ľudia si odo mňa odpočítavajú starosti aj oslavy.
Tiché kruhy, ktoré nás budia
Na stene stojím a bez nôh ukazujem, či meškáš alebo si prišiel presne. Keď sa moje ručičky zhodnú, mnohí si všimnú aj minútu, ktorá sa práve narodila.
Sedem dní, no nie som mesiac
Začínam v pondelok a končím nedeľou, no vždy som len krátky úsek medzi nimi. Ľudia ma plánujú, počítajú a niekedy aj netrpezlivo čakajú, kým skončím.
Ticho tikám a delím deň na kúsky
Nestarneš pri mne, ale stále ťa posúvam ďalej. Mám ručičky alebo čísla a viem ukázať, či meškáš.
Má len číslo, ale zmení plány na celý kus života
Nie som deň ani mesiac, no do kalendára sa zmestím ako veľký úsek. Raz za čas prinesiem nový vek, nové zápisy aj nové priania.
Dvanásť mesiacov, jeden celok
Počítajú ma v kalendári, ale nemám vlastnú tvár ani hodiny. Keď sa zmením, ľudia si spomenú na novú kapitolu života aj na to, čo už odišlo.
Raz sa začnem, raz sa skončím, no nikdy neutekám
Keď prichádzam, mení sa číslo na kalendári aj vek na torte. Mám dvanásť mesiacov v kabáte, ale nie som ani týždeň, ani hodina.
Má dvanásť mesiacov, no nie je chorý
Vie sa začať v pondelok aj v sobotu, ale nikdy netrvá len pár dní. Raz pribudne ešte jeden deň navyše, inokedy nie, a všetko sa tým znovu posunie.
Keď ma nepočuješ, čas aj tak beží ďalej.
Na stene visím bez rečí, no ukazujem, kedy je skoro a kedy už neskoro. Mám ručičky alebo čísla, a predsa nie som kalendár.