Hádanka #9406:
Na stene ti šepkám, koľko je hodín
Nepamätám si včerajšok ani zajtrajšok, no stále sledujem, ako plynie deň. Niekedy mám ručičky, inokedy iba čísla, a predsa zistíš, či už máš vyraziť.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Na stene ti šepkám, koľko je hodín
Nepamätám si včerajšok ani zajtrajšok, no stále sledujem, ako plynie deň. Niekedy mám ručičky, inokedy iba čísla, a predsa zistíš, či už máš vyraziť.
Na stene ti držia poriadok v čase
Nepočítam dni za teba, ale ukážem ich priebeh jedným pohľadom. Keď sa ručičky posunú, hneď vieš, či už meškáš alebo máš čas.
Bez slov mi rozumieš, ale musím sa hýbať presne
Na stene stojím bez nôh a predsa sa každú chvíľu mením. Nepoviem ti dátum, ale viem ti napovedať, či už meškáš.
Nevidíš ma, ale každý kalendár ma nosí so sebou.
Som dlhší než mesiac, no kratší než ľudská pamäť. Raz za čas ma treba pridať, aby sa všetko na papieri aj v mobiloch nezosypalo mimo poradia.
Bez nich by sa ráno aj večer plietli.
Na stene visím, no sama sa nehýbem. Ukazujem chvíľu, ktorá uteká, a dvoma ručičkami prezradím viac než len presný čas.
Keď sa zastavím, celý deň sa rozsype.
Nepočuješ ma, no vládnem ranným štartom aj večernému návratu. Mám ručičky, ciferník a niekedy aj tichý tikot, ktorý ťa núti bežať presnejšie než autobus.
Tik-tak počujem aj v tichu.
Nemám hlas, no stále pripomínam, že chvíle ubiehajú. Môžem visieť na stene alebo stáť na stole a aj keď sa nehýbem ja, hýbu sa moje ručičky.
Tiká aj bez prestávky
Viem ukázať ráno aj neskorý večer a zvyknem visieť na stene. Ak sa ma niekto spýta, neodpoviem slovami, ale presným pohybom.
Stojím na stene a rozsekávam deň
Bez hlasu pripomínam, že minúty nečakajú. Mám ruky, ale nič nedržím, a keď sa pohnú spolu, vieš, že už niečo mešká. Ľudia sa na mňa pozerajú viac v pondelok než v nedeľu.
Jedno číslo, čo sa stále vracia.
Nie som deň ani mesiac, no bez mňa by kalendár stratil rytmus. Keď ma ľudia píšu, vedia, koľko období ubehlo od niečoho dôležitého.