Hádanka #20660:
Viem, kedy máš prísť aj odísť
Mám tvár bez očí a ruky bez prstov. Keď sa hýbem, ľudia sa ponáhľajú, meškajú alebo si konečne oddýchnu.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Viem, kedy máš prísť aj odísť
Mám tvár bez očí a ruky bez prstov. Keď sa hýbem, ľudia sa ponáhľajú, meškajú alebo si konečne oddýchnu.
Bez nich by sa deň rozpadol na chaos.
Majú tvár, ruky a stále niekam ukazujú, no nepoznajú smer. Tikajú potichu a pripomínajú, že minúta sa nedá chytiť do dlane.
Mám 365 tvárí, ale jednu správu.
Neprichádzam naraz, no všetko po mne starne o presne ten istý kus. Niekedy ma ľudia čakajú s radosťou, inokedy sa ma boja, ale bez mňa by sa kalendár neposunul ani o krok.
Každý deň ma sleduješ, no nemám ruky ani nohy
Bez mňa by sa ráno premenilo na zmätok a stretnutie by prišlo neskoro. Keď sa pohnem, nejde o krok, ale o presne odmeraný únik času.
Ráno ma otočíš a večer už ukazujem iný príbeh.
Mám dve šípky, no nikdy sa nehýbem sám. Niekedy visím na stene, inokedy ležím pri posteli, a predsa ľuďom určujem, či meškajú alebo stíhajú.
Mám dlhý život, ale vždy len číslo
Nesedím na ručičke ani na obrazovke, no ľudia ma čakajú, oslavujú a zapisujú do kalendára. Keď prídem, všetko od januára po december sa zrazu zmení na minulosť.
Kedysi ma bolo počuť aj cez noc
Raz stojím, raz bežím, no stále ukazujem, čo sa deje s dňom. Mám tvár plnú rúk a čísla mi pomáhajú chytiť chvíľu presne.
Papier, čo vie povedať, čo príde.
Nemám vlastné hodiny, no celé dni sa na mňa pozeráš, aby si vedel, čo bolo včera a čo má prísť zajtra. V mojich okienkach sa menia čísla aj mená dní.
Keď je noc zrazu o hodinu kratšia
Raz za čas si prehodím kabát a deň sa tvári, že je dlhší. Hodiny sa posunú a ľudia ráno chvíľu tápu, prečo je svetlo skôr než včera.
Keď sa hodiny pohnú, ráno sa tvári inak
Raz za čas mi hodiny preskočia o kúsok a deň zrazu začína akosi skôr. Večer potom príde dlhšie svetlo, no spánok sa tvári, že ho niekto ukradol.