Hádanka #18864:
Beriem deň po kúskoch a stále ukazujem ďalej
Mám tvár, no nehovorím. Keď sa moja ručička posunie, zmení sa tvoj plán aj ponáhľanie. Niekedy visím na stene, inokedy sedím na zápästí.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Beriem deň po kúskoch a stále ukazujem ďalej
Mám tvár, no nehovorím. Keď sa moja ručička posunie, zmení sa tvoj plán aj ponáhľanie. Niekedy visím na stene, inokedy sedím na zápästí.
Najdlhší bežný úsek v kalendári
Začínam v januári a končím až po dvanástom mesiaci. Keď sa preklopím, ľudia si často sľubujú nové začiatky a menia si číslo na papieri.
Dlhý úsek, čo sa tvári ako jeden celok
Niekedy ma volajú podľa počtu dní, no môj koniec neprichádza vždy rovnako. V kalendári som dlhší než mesiac a kratší než večnosť, no bez mňa by sa roky rozpadli na kúsky.
Na stene tiká, bez nej sa mešká
Má ručičky, ktoré sa hýbu stále dokola, a pomáha nám zistiť, koľko je hodín. V triede aj doma ju často sledujeme, keď čakáme na prestávku alebo odchod.
Máme ho všetci, no nikdy nie naraz
Viem sa natiahnuť cez priestupný deň a občas pôsobím, akoby som mal viac času navyše. Nedá sa kúpiť ani zastaviť, len sa po mne prejde ďalší sviatok, ďalšie leto a ďalší plán.
Trvá dlhšie než mesiac, no kratšie než život
Raz príde s novým kalendárom a potom sa všetko opäť začína odznova. Má dvanásť mesiacov a po ňom sa mení číslo na štítku.
Bez nich deň nemá poriadok
Nemajú vlastný hlas, no každé ráno nás prebúdzajú a večer odpočítavajú zvyšok. Nie sú to dni ani mesiace, ale bez ich otáčania by sme netrafili ani stretnutie.
Keď ma postavia na stôl, deň sa lepšie rozbehne.
Bez hlasu mi verí ranný zhon aj neskorý návrat. Mám ručičky alebo čísla a ukazujem, či ešte stíhaš alebo už meškáš.
Klik, tik, a deň sa hneď inak skladá
Na stene mlčím, no všetko okolo sa podľa mňa ponáhľa. Nemám vlastný hlas, a predsa rozdelím tvoj deň na malé kúsky.
Mám dvanásť strán, ale nie som kniha
Meriam dlhý obeh dní, mesiacov aj sviatkov. Keď sa skončím, začína sa nový cyklus a starý už patrí len spomienkam.