Hádanka #19227:
Ukazujem čas aj keď sám neplyniem
Mám ručičky, no nič nepíšem. Keď stojím na stene, ľudia podľa mňa nemeškajú a aj tak ma treba občas natiahnuť alebo nabiť.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Ukazujem čas aj keď sám neplyniem
Mám ručičky, no nič nepíšem. Keď stojím na stene, ľudia podľa mňa nemeškajú a aj tak ma treba občas natiahnuť alebo nabiť.
Raz sa začne, raz sa končí, no nikdy sa neponáhľa.
Má dvanásť mesiacov, ale nie je to mesiac. Keď skončí, kalendár sa otočí a príbehy sa píšu odznova.
Nemám ruky, no stále ukazujem smer.
Kým ja kráčam po kruhu, ty vieš, či ešte stíhaš autobus alebo už máš meškanie. Niekedy visím na stene, inokedy stojím na stole, ale tikám rovnako.
Mám dlhú cestu, no vždy končím v dvanástke.
Začnem sa 1. januára a krok za krokom sa posúvam ďalej. Nezastaví ma víkend ani sviatok, len sa raz za čas otočím na nový začiatok.
Papierový pomocník, ktorý drží dni v poriadku
Na stene alebo v mobile ti prezradím, čo je dnes a čo príde potom. Bez môjho prehľadu by sa pondelok ľahko zamieňal so stredou.
Bez nich by sa deň rozpadol na chaos
Nemám vlastné ruky, a predsa ukazujem čas. Niekedy visím na stene, inokedy stojím na stole a tikám bez oddychu.
Nikdy nespím, len sa točím stále dokola
Na stene alebo na stole ma nájdeš najčastejšie. Nehovorím, iba ukazujem, koľko je po minútach a hodinách.
Začnem nanovo, aj keď dni idú ďalej
Začnem nanovo, aj keď dni idú ďalej. Zmestím dvanásť mesiacov a ľudia si ma pamätajú podľa sviatkov, plánov aj nových začiatkov.
Nie som deň ani mesiac, no určujem veľký úsek
Po mne sa menia kalendáre aj vek v dokladoch, hoci ma nikto nevidí na ciferníku. Mám dvanásť mesačných krokov a niekedy sa vďaka mne niečo uzavrie alebo začne znova.
Trvám dlho, ale nikdy ma neodložíš do zásuvky
Začínam jedným zimným ráno a končím až po ďalšom slnečnom kruhu. Mám dvanásť menších častí, no sám sa nedelím na dni ani hodiny.