Hádanka #18588:
Nepočítajú sa len sekundy, ale aj ja
Nemám ručičky, no viem ukázať, kedy sa ponáhľaš a kedy meškáš. Keď sa otočím, mení sa celý tvoj deň, no v skutočnosti sa nehýbem ani o krok.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nepočítajú sa len sekundy, ale aj ja
Nemám ručičky, no viem ukázať, kedy sa ponáhľaš a kedy meškáš. Keď sa otočím, mení sa celý tvoj deň, no v skutočnosti sa nehýbem ani o krok.
Najdlhší z obvyklých názvov času.
Nie som ani chvíľa, ani mesiac, no do mňa sa zmestí všetko medzi dvoma silvestrovskými večermi. Keď sa skončím, ľudia menia kalendár aj čísla na začiatku dátumu.
Tikajú bez pauzy a držia deň pokope.
Na stene mi visí kruh aj štvorec, no stále ukazujem ten istý beh času. Keď sa pohnem, ľudia vedia, či majú vyraziť alebo meškajú.
Tik-tak bez úst, no všetko riadi
Nemám ruky ani nohy, a predsa ma ľudia stále sledujú. Keď sa oneskoríš, viem ti pokaziť plán; keď ma nastavíš správne, deň sa poskladá presne.
Má dni v riadkoch a mesiace v poličkách.
Keď ho otvoríš, povie ti, čo bolo aj čo príde. Nepočíta sekundy ako hodiny, no bez neho by si ľahko prehliadol sviatok aj pondelok.
Na stene visím, no čas vymedzujem presne.
Mám ručičky alebo čísla a každý sa na mňa pozrie, keď nechce meškať. Nepamätám si dni, len ich odpočítavam po minútach a hodinách.
Mám dvanásť dverí a veľa začiatkov
Neviem nosiť hodiny na ruke, ale všetko v ľudskom živote sa ku mne vracia po poradí. Po mne sa starne len veľmi pomaly, no vždy príde zas nový štart.
Nie som deň, no držím ich pohromade.
Keď sa končí december, niečo vo mne sa zavrie a o chvíľu sa začne nové počítanie. Som dlhší než mesiac, kratší než spomienka na detstvo a ľudia ma často vypisujú do kalendára.
Tikajú potichu, ale riadia celý deň.
Nepohnem sa z miesta, no stále niečo odrátavam. Keď sa pozrieš na mňa, vieš, či už meškáš alebo máš ešte čas.
Keď sa skončím, nepríde ticho.
Mám 365 dní, niekedy o jeden viac. Ľudia si ma delia na jar, leto, jeseň a zimu, no ja sám sa nedám chytiť do ruky.