Hádanka #21971:
Keď sa zastavím, deň sa zamotá.
Mám tvár, ale nie som človek, a ručičky, no nemávam. Ľudia ma sledujú ráno, aby stihli odchod, aj večer, aby nepremeškali ticho.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Keď sa zastavím, deň sa zamotá.
Mám tvár, ale nie som človek, a ručičky, no nemávam. Ľudia ma sledujú ráno, aby stihli odchod, aj večer, aby nepremeškali ticho.
Keď sa pohnem, deň sa mení
Mám dve ručičky, čo sa nikdy neunavia, a tvár bez úst. Ľudia ma sledujú, aby neprišli neskoro, no sám neviem povedať ani slovo.
Nie som ani deň, ani mesiac, no bez mňa sa plán rozpadne.
Mám sedem častí a vždy sa vraciam v tom istom poradí. Ľudia ma používajú na školu, prácu aj oddych, hoci nie som meraný na hodiny.
Mám 365 tvárí a jedna navyše zmení rytmus
Pozeráš sa na mňa každý deň, no ja sa nehýbem ako hodiny. Niekedy mi stačí 365 krokov, inokedy sa musím natiahnuť o jeden navyše, aby som držal krok so slnkom.
Má sedem krokov a stále sa vracia
Nežijem len jeden deň, ale ani sa nemeriam na roky. Keď sa minie posledný krok, začínam znova od prvého a všetci si to všimnú v kalendári.
Keď sa ponáhľaš, ukazujem ti, koľko zostáva.
Mám ručičky, ciferník aj tikot, ale sám sa nehýbem. Na stene alebo na ruke mi stačí jeden pohľad a vieš, či už meškáš.
Nevidno ich, no riadia celý deň.
Keď sa ponáhľaš, pozeráš na mňa častejšie než na cestu. Mám krátku aj dlhú ruku a bez hlasu ti presne ukážem, koľko minút sa stratilo.
Dvanásť krokov okolo času
Mám dvanásť menších súrodencov a keď sa všetci vystriedajú, pribudne jeden veľký obrat. Ľudia ma zapisujú do kalendára, aby vedeli, kedy sa začína znovu.
Keď sa pokazím, celý deň ide neskoro
Nepíšem dni v kalendári, no bez mňa ľudia nestíhajú autobus ani obed. Mám ručičky, tikanie a často visím na stene, aby si každý spoznal, koľko je hodín.
Bežím bez nôh a ukazujem smer dňa
Nemám jazyk, no stále rozprávam o čase. Keď sa pohybujem, ľudia vedia, či už meškajú alebo majú ešte chvíľu navyše.