Hádanka #20951:
Dlhý úsek, ktorý sa vždy vráti
Mám dvanásť malých susedov a sám ich všetkých spájam do jedného celku. Ľudia ma v kalendári berú ako veľkú jednotku, no stále ma delia na kratšie kúsky.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Dlhý úsek, ktorý sa vždy vráti
Mám dvanásť malých susedov a sám ich všetkých spájam do jedného celku. Ľudia ma v kalendári berú ako veľkú jednotku, no stále ma delia na kratšie kúsky.
Raz sa vráti, ale nikdy nie presne ten istý.
Mám dvanásť súrodencov a každý z nás trvá dlhšie než deň. Keď sa uzavrie môj posledný list, ľudia oslavujú nový začiatok aj starý koniec naraz.
Dva ciferníky, jedna odpoveď
Máme ich doma aj na veži, ale nepatria do zoznamu dní. Keď sa pohnú, ukazujú, či už meškáš alebo máš ešte čas.
Mám dvanásť tvárí, ale nikdy sa nezastavím.
Delím dlhší úsek na menšie časti a po mne sa menia plány, sviatky aj školský rytmus. Keď sa skončím, začínam odznova, no nie som ani deň, ani mesiac.
Keď tiká, deň sa hýbe
Na stene ani v mobile neodpočívam úplne nikdy. Pomáham ti zistiť, či už meškáš, alebo máš ešte čas na raňajky.
Bez mňa sa deň rozpadne na chaos
Mám ručičky, ale nič nechytať. Niekedy visím na stene, inokedy ležím v mobile a stále pripomínam, kedy je neskoro a kedy ešte nie.
Nechodím, no stále bežím presne
Niekedy ma počuješ tikať, inokedy ma vidíš len na stene. Pomáham ľuďom rozdeliť deň na chvíle, ktoré prichádzajú a odchádzajú.
Vie, čo má prísť, aj keď hodiny mlčia
Na stene visím celý rok, ale nikdy nie som len jedna chvíľa. Keď sa zmení stránka, menia sa dni, sviatky aj mená pod nimi.
Raz prejde všetko, no ja zostávam rovnaký.
Mám dvanásť susedov v rade a po každom mojom obrate sa mení aj počasie v plánoch ľudí. Nie som ani ráno, ani noc, ale bez mňa sa dá ťažko hovoriť o veku či termíne.
Neviditeľné kolieska, čo riadia deň
Nemám vlastný hlas, no určujem, kedy je neskoro a kedy ešte nie. Niekedy visím na stene, inokedy svietim na displeji a moje ručičky niekedy zmiznú.