Hádanka #20773:
Trvá dlho, no zmestí sa do jedného čísla
Začínam aj končím tými istými dňami v kalendári, no medzi nimi sa toho veľa zmení. Po mne sa mení posledná číslica dátumu a ľudia si robia nové plány.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Trvá dlho, no zmestí sa do jedného čísla
Začínam aj končím tými istými dňami v kalendári, no medzi nimi sa toho veľa zmení. Po mne sa mení posledná číslica dátumu a ľudia si robia nové plány.
Tikajú, ukazujú a nikde nechýbajú
Na stene stojím ticho, no stále niečo meriam. Keď sa hýbem, ľudia vedia, či meškajú alebo majú ešte čas.
Strážca minút aj rokov
Niekedy ma počuješ tiknúť, inokedy ma len sleduješ na stene. Bez odo mňa by si ľahko zmeškal ranný autobus aj narodeniny.
Nezastavím sa, aj keď ma nikto netlačí
Na tvári mám ručičky, ale nie som človek. Keď ma sleduješ, pomáham ti nemeškať a rozdeľujem deň na presné kúsky.
Keď sa deň neustále vracia na svoje miesto
Visím na stene alebo svietim na obrazovke, no bez pohybu ukazujem, čo beží ďalej. Mám ruky, čísla aj tichý tik, ktorý vie rozrezať deň na kúsky.
Keď sa dni skracujú, stále strážim rytmus
Nepamätám si minulosť, no viem presne, koľko jej už ubehlo. Stojím na stene alebo na stole a bez hlasu ti oznamujem, že ďalšia chvíľa prišla.
Viem, kedy máš prísť aj odísť
Mám tvár bez očí a ruky bez prstov. Keď sa hýbem, ľudia sa ponáhľajú, meškajú alebo si konečne oddýchnu.
Bez nich by sa deň rozpadol na chaos.
Majú tvár, ruky a stále niekam ukazujú, no nepoznajú smer. Tikajú potichu a pripomínajú, že minúta sa nedá chytiť do dlane.
Mám 365 tvárí, ale jednu správu.
Neprichádzam naraz, no všetko po mne starne o presne ten istý kus. Niekedy ma ľudia čakajú s radosťou, inokedy sa ma boja, ale bez mňa by sa kalendár neposunul ani o krok.
Každý deň ma sleduješ, no nemám ruky ani nohy
Bez mňa by sa ráno premenilo na zmätok a stretnutie by prišlo neskoro. Keď sa pohnem, nejde o krok, ale o presne odmeraný únik času.