Hádanka #22315:
Nezastavím sa, aj keď ma nikto nenosí v ruke
Mám tvár aj ruky, no nepatria človeku. Keď ukazujem správny moment, všetci sa ponáhľajú; keď sa oneskoria moje čísla, zmeškajú viac než len chvíľu. Čo som?
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Nezastavím sa, aj keď ma nikto nenosí v ruke
Mám tvár aj ruky, no nepatria človeku. Keď ukazujem správny moment, všetci sa ponáhľajú; keď sa oneskoria moje čísla, zmeškajú viac než len chvíľu. Čo som?
Keď sa rozbehnú minúty
Na stene stojím potichu, no stále niečo presúvam dopredu. Pomôžem ti nemeškať, aj keď sa moje ručičky len krútia dookola.
Na stene stojím bez hlasu, no riadim rýchlosť dňa
Mám dve ramená, ktoré sa pohybujú rôzne rýchlo, a niekedy aj tretie tenké, čo sa plazí potichu. Bez čísel by si len tušil, kedy máš vyraziť alebo prísť.
Pomáham nech sa dni nestratia v hlave
Mám stránky alebo obrazovku plnú dní, sviatkov aj malých poznámok. Bez môjho prehľadu by si ľahko zmeškal narodeniny aj pondelok.
Točí sa, no nechodí nikam
Mám dve ruky a niekedy aj tretiu, ale nie som človek. Pomáham ti trafiť stretnutie aj odchod vlaku, hoci sa po mne pozeráš len na stene či na zápästí.
Skrytý pán minút v každej miestnosti
Nemám vlastný hlas, no celý deň mi niekto načúva. Keď sa pohnem príliš neskoro, zmeškáš vlak; keď sa zastavím, vyzerá to, že sa zastavil svet.
Na stene stojím a stále niekam bežím
Nikdy sa nepohnem z miesta, ale ukazujem, či meškáš alebo ešte stíhaš. Niekedy tikám, inokedy len potichu svietim číslicami.
Trpezlivý návštevník kalendára
Nepatrím ani k dňu, ani k mesiacu, no oba ma používajú. Raz za čas sa vrátim o krok ďalej a všetci musia prepisovať dátumy.
Dlhý úsek medzi dvoma Silvestromi
Nemám dvanásť častí ani sedem dní, no všetko do mňa pekne zapadne. Keď skončím, ľudia si želajú nový začiatok.
Papier, čo vie udržať čas v ruke
Na stene visím ticho a pritom rozdeľujem rok na malé kúsky. Keď ma niekto otvorí, hneď vie, čo bolo včera aj čo príde po víkende.