Hádanka #21198:
Keď ma sleduješ, vieš, čo nestihneš
Nemám nohy, a predsa utekám. Niekedy ma počuješ tiknúť, inokedy ma vidíš iba na ciferníku, kde strážim chvíle bez jediného slova.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Keď ma sleduješ, vieš, čo nestihneš
Nemám nohy, a predsa utekám. Niekedy ma počuješ tiknúť, inokedy ma vidíš iba na ciferníku, kde strážim chvíle bez jediného slova.
Dvanásť mesiacov, jeden celok
Začínam vždy znova po dvanástich krokoch kalendára. Nie som ani deň, ani mesiac, ale ľudia si ma zapisujú pri narodeninách aj vo výročiach.
Nie som deň, ale skladám z nich poradie.
Mám sedem častí a stále sa vraciam v tom istom poradí. V kalendári ma ľudia používajú na plánovanie, hoci sám neukazujem hodiny ani minúty.
Dvanásť mesiacov v jednom balíku
Začnem po januári a končím až pri silvestrovských oslavách. Nenosím minúty ani sekundy, no podľa mňa sa píšu narodeniny aj daňové termíny.
Trvá dlho, ale zmestím sa do kalendára
Začínam vždy tam, kde sa ľudia po sviatkoch vracajú do bežných dní. Som dlhší než mesiac, kratší než večnosť a po mne sa všetko píše odznova.
Jedna dlhá jednotka v kalendári
Začnem sa 1. januára a keď sa vrátim späť na ten istý dátum, je všetko opäť odznova. V mojom strede sa schovávajú mesiace, týždne aj sviatky.
Bez nich by bol deň len chaos.
Nemám ruky, no viem ukázať presný čas. Pozeráš na mňa ráno aj večer a podľa mňa stíhaš autobus, obed aj spánok.
Stále tikám, aj keď sa nehýbem
Bez mojej pomoci by sa ľahko meškalo na vlak aj do školy. Nemám vlastný hlas, no viem upozorniť na presný okamih.
Na stene tikám, no nie som len ozdoba
Ukazujem, kedy je čas vstávať, obedovať aj meškať na autobus. Mám ciferník, ručičky a niekedy aj budík, no deň sám neposúvam.
Nie som najkratší ani najdlhší úsek, ale všetci ma plánujú.
Prichádzam po dvanástich menších dieloch a pred novou kapitolou na mňa všetci číhajú. Niekedy ma cítiš ako začiatok, inokedy ako koniec, no sám som len jedna veľká premena.