Hádanka #22640:
Trvá dlhšie než mesiac, no skončí sa bez hluku
Mám dvanásť spolubývajúcich, no nie som dom. Každý z nich prichádza po svojom a potom sa všetko začne odznova. Ľudia ma často cítia až keď sa mením na ďalší.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Trvá dlhšie než mesiac, no skončí sa bez hluku
Mám dvanásť spolubývajúcich, no nie som dom. Každý z nich prichádza po svojom a potom sa všetko začne odznova. Ľudia ma často cítia až keď sa mením na ďalší.
Raz si nový, raz už len spomienka.
Prichádzam po dvanástich krokoch jedného veľkého obehnutia. Ľudia ma odpočítavajú, plánujú podľa mňa a na konci ma často oslavujú.
Tichý pomocník, čo zmení minúty na plán.
Nepýtam sa, kam ideš, len ti presne ukážem, kedy musíš vyraziť. Keď sa moja malá ruka pohne o trochu ďalej, vieš, že čas sa už nedá vrátiť späť.
Mám dvanásť bratov, no nie som rodina
Prídem po dvanástich mesačných krokoch a potom sa začnem znova. Ľudia si ma zapisujú, oslavujú ma a podľa mňa sa menia plány aj vek.
Na stene visím a stále bežím
Nepamätám si včerajšok, no presne ukážem, kedy je neskoro alebo skoro. Mám ručičky či displej a bez mňa sa veľa ľudí neriadi.
Bez mňa by sa ráno rozlievalo do večera.
Nie som len ručička ani ciferník, ale zariadenie, ktoré ľuďom stráži minúty aj celé dni. Niekedy visím na stene, inokedy tikám potichu pri posteli.
Keď chceš vedieť, či meškáš
Na stene visím alebo stojím na stole a bezomylne ukazujem, koľko je hodín. Nepoviem ti príbeh, len presný okamih.
Bez hlasu, no riadia celý deň
Nepamätám si, čo bolo včera, ale presne viem, kedy už meškáš. Keď sa unáhlene pozeráš na mňa, ukazujem ti malé kruhy, ktoré sa nikdy neunavia.
Mám dvanásť zastávok a stále sa vraciam
Nie som deň ani mesiac, no držím ich pokope a dávam im poradie. Keď ma ľudia prehrnú, zistia, že už sa zmenilo viac, než čakali.
Bez mňa by sa deň rozsypal
Nemám ruky ani nohy, no viem ti ukázať, kedy už meškáš a kedy máš ešte čas. Niekedy visím na stene, inokedy sa mi pozeráš do tváre.