Hádanka #6880:
Na stene visia, no neodpočívajú
Majú tvár bez úsmevu a ruky bez prstov. Kráčajú po kruhu stále ďalej, no nikam sa nepohnú z miesta, kde ich zavesíš.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Na stene visia, no neodpočívajú
Majú tvár bez úsmevu a ruky bez prstov. Kráčajú po kruhu stále ďalej, no nikam sa nepohnú z miesta, kde ich zavesíš.
Bez nich sa deň rozpadne na chaos.
Nemám vlastný hlas, a predsa ma každý počuje. Keď sa pohnem, niekto mešká a iný stíha, no stále ukazujem to isté putovanie od rána do večera.
Nepretržitý tik, no nie som sekunda.
Na stene visím v tichu a predsa všetko riadim. Bez slov ukazujem, kedy je neskoro, kedy ráno a kedy treba bežať domov.
Sedem krokov, potom znova odznova
Začínam v pondelok a končím nedeľou, no nie som cesta ani pretek. V kalendári ma ľudia používajú na plánovanie práce aj voľna. Čo som?
Tik-tak bez prestávky
Na stene aj v ruke pomáham strážiť, či ešte stíhaš raňajky alebo už meškáš. Mám ciferník, ručičky a bezomňa sa deň ľahko rozsype.
Trvá dlhšie než mesiac, ale kratšie než večnosť
Začínam v januári a končím v decembri. Keď sa mením, v kalendári sa musí prepisovať veľa plánov naraz.
Meria viac než dni, no menej než vek
Začína sa v januári a končí v decembri, ale nepatrím ani k jednému dňu. V kalendári ma máš presne raz a bez mňa by sa plány rátali oveľa horšie.
Jeden večer, no ľudia naň čakajú celé mesiace
V kalendári je to len dátum, no v hlave z neho rastie odpočítavanie. Keď príde večer, čas sa správa inak než bežný pondelok a mesto si zapamätá jediné meno.
Meno, ktoré si kalendár pamätá
V kalendári ho nájdeš ako sviatok, no nesedí tam len tak pre ozdobu. Raz sa vysloví v rovnaký deň každý rok a ľudia si pri ňom spomenú na tvár, nie na číslo.
Tvár známa z obrazovky, no nie je deň ani mesiac
V programe ma ľudia často spoznajú na prvý pohľad, hoci som len meno v titulkoch. Neviažem sa na hodiny ani na kalendár, ale na obrazovke sa objavujem pravidelne.