Hádanka #23785:
Bez nich by deň nemal rytmus
Na stene stoja bez krokov, no celý dom podľa nich vie, kedy sa ponáhľať. Mávajú ruky, ale nikdy netlieskajú.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Bez nich by deň nemal rytmus
Na stene stoja bez krokov, no celý dom podľa nich vie, kedy sa ponáhľať. Mávajú ruky, ale nikdy netlieskajú.
Trvá dlhšie než sviatok, kratšie než večnosť
Na papieri ma vieš otočiť, ale v živote nie. Raz vynesiem ľudí do ďalších plánov, inokedy len ticho pripomeniem, čo už bolo celé mesiace spolu.
Pomáham ti nezabudnúť na dni v roku.
Nemám ruky ani nohy, no držím poriadok v dňoch, týždňoch aj sviatkoch. Keď sa stratíš v dátume, otočím stránku a ukážem ďalší krok.
Máš ho raz za sebou a už sa vracia
Na papieri ma ľudia obkresľujú do dvanástich úsekov, no ja sa do jedného rámca nikdy celkom nezmestím. Keď preklopím posledný deň, všetko sa akoby potichu začne znova. Čo som?
Mám dvanásť izieb, ale nie som dom.
Začínam s prvým dňom a končím až po poslednom. Ľudia ma píšu do plánov, čakajú na mňa pri narodeninách a cítia, že som dlhý aj krátky zároveň.
Dvanásť mesiacov, jedna odpoveď
Mám dvanásť mesiacov, ale nie som kalendár. Keď prejde môj posledný deň, ľudia si želajú nový začiatok a menia číslo na papieri.
Tik-tak nevidno, ale všetko podľa neho beží.
Mám ručičky alebo digitálne čísla, no sám nie som deň ani mesiac. Keď sa na mňa niekto pozrie neskoro, zrazu je z neho meškár.
Mám dvanásť bratov, no nie som rodina.
Raz prídem celý a raz ma ľudia čakajú, kým sa dokončím. Do kufra sa nezmestím, no v kalendári zanechávam stopy, ktoré menia plány aj spomienky.
Dvanásť mesiacov ma skladá, ale nie som mesiac.
Ľudia ma zapisujú do kalendára, aby vedeli, koľko času už prešlo. Som dlhší než mesiac, no kratší než desať rokov.
Mám 365 tvárí, ale len jeden názov
Prichádzam pomaly a predsa ma ľudia cítia v plánoch, sviatkoch aj účtoch. Niekedy mám o jeden deň viac, inokedy sa do mňa vojde len tichý prestup.