Hádanka #23877:
Dvanásť mesiacov, jeden celok
Počítajú ma v kalendári, ale nemám vlastnú tvár ani hodiny. Keď sa zmením, ľudia si spomenú na novú kapitolu života aj na to, čo už odišlo.
Kategória hádaniek
Hodiny, dni, mesiace, ročné obdobia a ich rytmus.
Dvanásť mesiacov, jeden celok
Počítajú ma v kalendári, ale nemám vlastnú tvár ani hodiny. Keď sa zmením, ľudia si spomenú na novú kapitolu života aj na to, čo už odišlo.
Raz sa začnem, raz sa skončím, no nikdy neutekám
Keď prichádzam, mení sa číslo na kalendári aj vek na torte. Mám dvanásť mesiacov v kabáte, ale nie som ani týždeň, ani hodina.
Má dvanásť mesiacov, no nie je chorý
Vie sa začať v pondelok aj v sobotu, ale nikdy netrvá len pár dní. Raz pribudne ešte jeden deň navyše, inokedy nie, a všetko sa tým znovu posunie.
Keď ma nepočuješ, čas aj tak beží ďalej.
Na stene visím bez rečí, no ukazujem, kedy je skoro a kedy už neskoro. Mám ručičky alebo čísla, a predsa nie som kalendár.
Mám 12 mesiacov, ale nie som kalendár.
Pridáš ma len občas a zmena je veľká. Môžem byť dlhý alebo kratší, no vždy patrím medzi veľké úseky času, nie medzi dni či hodiny.
Mám 12 mesiacov, no nie som kalendár.
Keď sa prevrátia čísla na novú dvojicu desiatok, ľudia začnú písať iné dátumy. Trvám dlhšie než týždeň aj mesiac, a predsa sa raz skončím.
Na papieri ma vieš spočítať, v hlave ťažšie.
Mám dvanásť mesiacov, no nie som ani obloha, ani kniha. Keď skončím, ľudia si zvyknú povedať, že začína nové číslo a nové predsavzatia.
Sedem dní drží spolu
Nie som ani ráno, ani večer, no ľudia ma píšu do kalendára ako celok. Mám sedem častí a po mne sa zvyčajne vracia pondelok.
Na stene aj na ruke ma ľudia stále sledujú
Mám dve tiché ručičky a tvár s číslami, no nehovorím hlasom. Stačí mi jediný pohľad a vieš, či už meškáš.
Bez nich by si meškal, aj keď stojíš na mieste.
Visia na stene alebo sa skrývajú v mobile, no stále ticho odpočítavajú. Keď sa ručičky stretnú, vieš, že čas sa práve obul do nových topánok.