Hádanka #1972:
Naštartuješ ju len raz a už letí hore
Na zemi stojím pokojne, no po zapálení sa mením na prudký šíp. Nenesiem ľudí na výlet, skôr pomáham dostať sa vysoko za oblohu.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Naštartuješ ju len raz a už letí hore
Na zemi stojím pokojne, no po zapálení sa mením na prudký šíp. Nenesiem ľudí na výlet, skôr pomáham dostať sa vysoko za oblohu.
Keď sa chcem dostať hore, nestačí mi len odvaha.
Nemám krídla, ale potrebujem presný plán a veľký výbuch na začiatok. Najprv stojím mlčky na zemi, potom letím tam, kam sa bežné stroje nedostanú.
Na oblohe bliká, aj keď nik nepípne.
Nechcem byť Mesiac, lebo sám nesvietim a len odrážam cudzie svetlo. Niekedy ma vidíš ako malý bod, inokedy ako niečo, čo kreslí znamenia do noci.
Keď odštartuje, hluk nemá milosť
Na chvíľu sa tvári ako obyčajný stroj, no potom ho sila vystrelí vysoko za oblaky. Nesie náklad aj ľudí tam, kam sa pešo nedá dostať.
Svetlo, ktoré prezrádza viac než noc
Na oblohe sa javí ako bodka, no často je väčšia než celý náš domov. Bez nej by boli noci chladnejšie a mnohé ďaleké svety by sa v tmách ani nestratili, ani neukázali.
Tichý sprievodca noci
Neprepálim sa vlastným svetlom, len požičiam cudzie. Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh a po oblohe chodím stále spolu s jednou planétou.
Putujem okolo hviezdy a mením sa podľa svetla
Nie som hviezda, no jej svetlo len odrážam. Raz vyzerám ako tenký kosáčik, inokedy som celá jasná a ľudia ma sledujú večer na oblohe.
Obrovský ostrov hviezd
Keď sa na nočnú oblohu pozrieš ďalekohľadom, nevidíš len jednu hviezdu. Tisíce ich držím pokope a z diaľky tvorím jasný pás.
Na štarte ma všetci držia na uzde.
Najprv ma tlačia k zemi, potom ma pustia do neba v ohnivom oblaku. Nenosím krídla ani výťah, a predsa sa viem dostať ďalej než vták.
Meno, ktoré mení tvár na oblohe
Niekedy som tenký ako necht, inokedy plný a jasný. Obieham okolo planéty, no sám nežiariť neviem; iba odrážam svetlo, ktoré mi daruje iný plameň.