Hádanka #16230:
Svietim, ale nepatrím na lampu.
Na oblohe ma vidíš len ako bod, no som vlastný svet. Nie som mesiac ani slnko a predsa sa podľa mňa dá nájsť cesta v noci.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Svietim, ale nepatrím na lampu.
Na oblohe ma vidíš len ako bod, no som vlastný svet. Nie som mesiac ani slnko a predsa sa podľa mňa dá nájsť cesta v noci.
Štartujem prudko a mierim hore
Nezostávam na zemi dlho a môžem niesť náklad až k oblohe. Keď sa rozžiarim, všetci sa pozerajú jedným smerom, no nie som hviezda ani meteorit.
Tichý spoločník Zeme
Nemám vlastné svetlo, no v noci ma aj tak vidno. Raz som plný, raz len úzky pás a aj tak vplývam na príliv aj pohľad ľudí na oblohu.
Na oblohe sa nehýbem ja, ale aj tak ma vidíš meniť sa.
Niekedy svietim sám, inokedy som len bodkou v diaľke. V noci ma ľudia hľadajú ako sprievodcu, no v skutočnosti som len ohnivý svetelný domov ďaleko od vás.
Na oblohe sa tvári ako jeden celok
Nie som jedna hviezda, hoci tak na mňa mnohí pozrú. Som obrovská rodina svetiel a prachu, ktorá sa drží pokope silou, čo nevidno. Čo som?
Niečo štartuje zeme a mieri ďaleko
Na zemi čakám ticho, potom sa vo mne rozhorí prudký ťah a vyletím mimo oblohu, kam bežné stroje nedosiahnu. Nesiem ľudí, prístroje alebo len sen o ceste vyššie.
Tichý spoločník nočných obloh
Niekedy som tenký ako nôž, inokedy plnší než tanier. Nežiarim vlastným svetlom, no v noci ma ľudia hľadajú na oblohe ako spoľahlivý znak.
Noc dostane bodky na oblohe
Objavím sa po zotmení ako malé svetlo v diaľke, hoci som omnoho väčší než sa zdám. Nie som mesiac ani planéta a ľudia ma často hľadajú na tmavej oblohe.
Niekedy som zrkadlom noci, inokedy miznem v tieni
Na oblohe mením tvar bez vlastnej žiary a raz ma vidno len ako tenký rez. Nechodím po obzore ako slnko, no dávam noci rytmus a poznajú ma aj podľa škvŕn.
Na nočnej oblohe sa skrýva lesk
Niekedy svietim len bodkou, inokedy ich je nad hlavou plné nebo. Nehýbem sa po ceste ako mesiac a napriek tomu ma ľudia vidia zďaleka.