Hádanka #1892:
Tichý spoločník noci
Na nočnej oblohe mením tvár, no nikdy nehovorím. Raz som úzky srp, inokedy plný kruh a cez deň ma často nevidno.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Tichý spoločník noci
Na nočnej oblohe mením tvár, no nikdy nehovorím. Raz som úzky srp, inokedy plný kruh a cez deň ma často nevidno.
Tichý oheň v diaľke, čo vedie noci
Na oblohe vyzerám ako drobný bod, no v skutočnosti žiarim vlastným ohňom. Keď ma je veľa, kreslím na nočnú oblohu vzory, ktoré si ľudia spájajú do príbehov.
Nočná bodka, čo horí sama od seba
Na oblohe vyzerám ako malý bod, ale vnútri sa deje obrovský žiarivý zápas. Keď sa zotmie, možno ma uvidíš sám alebo v skupine, čo tvorí známu kresbu na oblohe.
Kto letí vyššie než oblak, no nemá krídla?
Štartuje z ohňa a dymu, no nie je to ohňostroj. Nesie náklad tak ďaleko, až sa mu zem stratí pod sebou.
Strážca noci bez vlastného ohňa
Na oblohe mením tvár, no nikdy nie som sám za seba svetlom. Raz som len tenká kosť, inokedy plný kruh, a predsa stále krúžim okolo väčšieho suseda.
Na oblohe žmurká a nikdy sa nepresunie
Na nočnej oblohe sa lesknem, no nie som mesiac. V tme ma vidno ako bod svetla, hoci v skutočnosti horím veľmi ďaleko.
Svieti aj keď je tma, no nie je to lampáš.
Na oblohe ma vidíš ako bodku, no vo vnútri sa deje obrovský žiarivý boj. Niekedy som osamote, inokedy patrím do davu, ktorý kreslí nočnú mapu.
Strážca noci, čo mení tvár
Nikdy nekráča po vlastnej ceste, a predsa stále obieha jednu planétu. Raz je len kosáčik, inokedy svieti celý a v noci ukazuje inú tvár oblohy.
Svetlo, čo sa objaví po tme
Na oblohe sa nehašterím s Mesiacom, no bez mňa by noc bola prázdnejšia. Niekedy svietim len na diaľku a niekedy mi ľudia dávajú mená podľa tvaru či farby.
Keď sa chceš dostať z dola na oblohu, pomôžem ti.
Najprv som tichý a nehybný, potom sa zo mňa stane ohnivá šípka. Nesiem náklad tam, kde už nie je vzduch ani cesta, a na konci často nič nevrátim späť.