Hádanka #2136:
Keď zacítiš dym, niekedy po nej zazeráš na oblohu
Neostáva doma ani na ceste, skôr sa rúti nahor a za sebou necháva ohnivý chvost. Nesie náklad aj ľudí tam, kde už vzduch býva riedky.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď zacítiš dym, niekedy po nej zazeráš na oblohu
Neostáva doma ani na ceste, skôr sa rúti nahor a za sebou necháva ohnivý chvost. Nesie náklad aj ľudí tam, kde už vzduch býva riedky.
Obloha má miesta, kde sa svetlo mieša do tvaru.
Z diaľky vyzerám ako mlieková šmuhа, no som zložený z množstva svetielok. Nie som jedna hviezda ani len prázdne nebo, skôr veľká rodina ďaleko od nás.
Veľký ostrov hviezd na oblohe
V noci ma niekedy vidíš ako mliečny pás, inokedy len ako drobné škvrny ďaleko od seba. Som veľká rodina hviezd držaná pokope silou, nie lanom.
Svietim sám, no nie som plameň.
Na nočnej oblohe ma vidíš ako drobný bod, hoci vnútri prebieha obrovský zápas. Nechodím sám, ale často ma obieha celý sprievod svetla a prachu.
Nočný sprievodca pri Zemi
Na oblohe nežiari vlastným ohňom, len odráža svetlo a mení tvár podľa dňa. Niekedy je tenký ako kosák, inokedy okrúhly a plný.
Keď na oblohe blikám, nie som lietadlo.
Na nebi som bodka, no niekedy svetím prudšie než stovky lámp. Bez vlastného ohňa by som tu nebola a predsa ma vidno aj z ďaleka. Čo som?
Môj plameň nehreje ako na sporáku
Keď sa chcem odlepiť od zeme, hučím tak silno, až sa trasú okná. Niesom planéta ani hviezda, no viem niesť ľudí aj náklad vysoko nad oblaky.
Na nočnej oblohe bliká, no nie je to lietadlo.
Pozeráš na mňa z diaľky a vidíš len malý bod, no v skutočnosti som obrovská žeravá guľa. Svojím svetlom viem rozjasniť celú tmu.
Keď štartuje, všetci sa pozerajú hore
Najprv som len iskra a rachot, potom sa podo mnou trasie zem. Nesu ma nádrže a odvážam veci tam, kde už niet vzduchu ani cesty.
Strážim noc, no nie som slnko.
Raz som tenký ako kosáčik, inokedy sa tvárim plnšie než tanier. Niekedy ma vidno len večer, inde zas skoro ráno, a predsa stále krúžim okolo Zeme.