Hádanka #16817:
Na štart ma počká celý tím, no lietam bez krídel.
Na chrbte nesiem ľudí aj náklad a za pár chvíľ prekonám oblohu. Dym za mnou mizne vysoko, ale nie som lietadlo.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na štart ma počká celý tím, no lietam bez krídel.
Na chrbte nesiem ľudí aj náklad a za pár chvíľ prekonám oblohu. Dym za mnou mizne vysoko, ale nie som lietadlo.
Nočná mapa, čo sa rozpadá na svetlá
Keď ma vidíš zďaleka, nevyzerám ako jedna vec, ale ako zhluk. Som obrovský domov hviezd, plynu aj prachu, no nemám steny ani strechu.
Keď sa v noci rozsvietim, všimne si ma každý.
Na oblohe som bodka, no v skutočnosti obrovský oheň. Ľudia ma vidia na veľkú diaľku a podľa mňa pomenovali celé súhvezdia.
Štartujem nahor a nechávam dym za sebou
Na zem sa vraciam len po veľkom hluku, no najprv ma všetci počítajú odspodu. Nesiem ľudí aj náklad, ale krídla nemám a do oblakov sa predieram bez prestávky.
Čo vystrelí hore, keď sa odpočítava?
Najprv stojím nehybne a okolo mňa je rachot aj dym. Potom sa rozbehnem prudko nahor, akoby ma ťahala neviditeľná sila k oblohe.
Tajomný sprievodca noci
Počas dňa ma často nevidíš, no nocou sa rád zjavím pri veľkom svetle. Niekedy som len úzky oblúk, inokedy celé okrúhle pozadie na oblohe.
Túla sa okolo hviezdy, no sama nesvieti
V noci ju niekedy vidíš ako malú bodku, inokedy ako farebný svet. Neohreje ťa ako slnko, ale vie mať vlastný sprievod jedného malého spoločníka.
Ostrov svetiel v tme
Na prvý pohľad som len svit v diaľke, no v skutočnosti ma tvorí nesmierny zhluk svetiel. Nie som jedna hviezda ani planéta a v mojom vnútri je viac prázdna než si ľudia vedia predstaviť.
Keď odchádza zeme, všetci pozerajú hore
Na štarte hučím ako hrom a nesiem náklad aj posádku ďaleko nad oblaky. Nie som lietadlo, lebo sa nechcem držať vzduchu, ale smerujem vyššie než vtáky.
Tichý spoločník nočnej oblohy
Niekedy som tenučký oblúk, inokedy plná guľa. Na oblohe mením tvár, ale vlastné svetlo nemám.