Hádanka #2559:
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka, no nie som drobný
V diaľke žiarim vlastným svetlom a kedysi podľa mňa ľudia určovali cestu. Nie som planéta, hoci ma z oblohy často s ňou mýlia.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka, no nie som drobný
V diaľke žiarim vlastným svetlom a kedysi podľa mňa ľudia určovali cestu. Nie som planéta, hoci ma z oblohy často s ňou mýlia.
Na nočnej oblohe mením tvár
Raz som tenučký oblúk, inokedy plný kruh, no vlastné svetlo nemám. Kým obiehajú veľké svety, ja ich z diaľky sprevádzam a mením sa podľa slnka.
Na nočnej oblohe mením tvar aj náladu.
Raz som tenký ako kosák, inokedy plný a jasný. Sám nesvietim, len vraciam svetlo, ktoré na mňa dopadá zo strany.
Šľahá plameňom, ale nelieta po ceste
Nechávam za sebou žiarivú stopu a štartujem s rachotom. Nie som vták ani kométa, no viem vyniesť náklad vysoko nad Zem.
Svietim, aj keď nič nepálim
Na oblohe ma vidíš ako bod, no vo mne sa mieša tlak, teplo aj svetlo. Z diaľky pôsobím pokojne, ale vo vnútri prebieha boj, ktorý udrží môj jas.
Keď sa odlepí od zeme, všetci zadržia dych.
Najprv stojím mlčky na rampe, potom ma ženie oheň a hluk. Nespútava ma cesta späť, ale smer hore, k miestam, kde sa dýcha len technikou.
Svietim v noci, no nie som lampa.
Vidíš ma z diaľky ako malú iskru na oblohe. Niekedy som sám, inokedy tvorím obrazce, podľa ktorých sa kedysi aj navigovalo.
Na oblohe žmurká, no nie je to planéta
Večer sa objavím ako malý bod a cez noc sa môžem stratiť v žiare. Nie som mesiac ani slnko, no bez môjho svetla by bola obloha oveľa prázdnejšia.
Na nočnej oblohe ma vidno, no nie som hviezda.
Mávam fázy a mením sa z tenkého oblúka na jasný kruh. Nocou kráčam s tebou ako tichý sprievodca, no svetlo si len požičiavam.
Tam, kde sa štart mení na rachot a dym
Najprv stojím vzpriamene, potom sa oprem o oheň a dym. Niesť viem náklad aj ľudí, no po chvíli zo mňa zostáva len smer a stopa v nebi.