Hádanka #16983:
Keď sa chceš dostať vyššie než vták
Na chvíľu sa rozbehne po zemi, potom mu pod sebou zmiznú mestá aj more. Nepatrí ani na oblohu, ani na koľaje, ale vie niesť ľudí veľmi ďaleko.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Keď sa chceš dostať vyššie než vták
Na chvíľu sa rozbehne po zemi, potom mu pod sebou zmiznú mestá aj more. Nepatrí ani na oblohu, ani na koľaje, ale vie niesť ľudí veľmi ďaleko.
Nosiť plameň vyššie než oblaky
Na štarte hučím ako hrom a potom sa zo mňa stane šíp do tmy. Nenesiem listy ani ľudí na sedadlách, ale viem ich dostať za hranicu oblohy.
Keď sa chceš dostať vyššie než vtáky
Nechodím po zemi a predsa ma ľudia potrebujú spustiť presne. Na chvoste nosím oheň a viem niesť náklad aj človeka vysoko nad mraky.
Keď sa zablysnem, nebo už čaká.
Na štarte hučím ako hrom, no do cieľa nevediem po cestách. Nesiem ľudí aj náklad tam, kde vzduch nestačí dýchať a zem sa mení na krivku. Čo som?
Stroj, čo sa nebojí gravitácie
Na zemi stojím ticho, no keď dostanem oheň, letím hore bez krídel. Neveziem ľudí do práce ani balíky, ale smerom k oblohe nesiem náklad, ktorý je dôležitý.
Sprevádza planétu, no nie je planéta
Na oblohe mením tvár a pritom stále krúžim okolo jednej planéty. Niekedy som tenký ako necht, inokedy jasne svietim, ale vlastné svetlo nemám.
Nie som hviezda, no mením tvár na oblohe
Niekedy som tenká kosáčiková čiara, inokedy plný kruh. Sám nesvietim, len vraciam svetlo väčšieho suseda a cez noc mením podobu.
Strážca nočnej oblohy
Na nebi sa objavujem večer a niekedy ma vidno aj cez deň. Nemám vlastné svetlo, len ticho vraciam to, čo mi pošle iné telo.
Ticho na nebi, ale stále mením tvár
Raz som tenká čiarka, inokedy plný kruh a niekedy sa schovám úplne. Nežiarim vlastným svetlom, len vraciam, čo na mňa dopadne z iného tela.
Na oblohe žmurkáš najjasnejšie.
Vo dne ma často prehluší veľké svetlo, no večer ma uvidíš trpezlivo svietiť z diaľky. Som bod na oblohe, ale nie som len bod.