Hádanka #3489:
Na oblohe sa mením, no nechodím nikam.
Raz sa zdám malá, raz oslepujem celú noc. Nezmením sa na inú vec, len svietim vlastným ohňom a z diaľky držím okolie v rovnováhe.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe sa mením, no nechodím nikam.
Raz sa zdám malá, raz oslepujem celú noc. Nezmením sa na inú vec, len svietim vlastným ohňom a z diaľky držím okolie v rovnováhe.
Mesto hviezd v tme
Na oblohe som len slabý prachový oblúk, no vo mne sa skrývajú miliardy svetiel. Z diaľky vyzerám ako mláka na nebi, zblízka som obrovský domov hviezd.
Na nočnej oblohe sa tvárim nevinne
Na tmavej oblohe vyzerám ako drobný bod, no v skutočnosti vo mne horí obrovský žiarivý boj. Ľudia ma vidia ďaleko, hoci som často väčšia než všetko okolo.
Keď sa mením, no nikdy nezmiznem
Raz som tenký oblúk, inokedy plný kruh, a predsa sa nezrodím ani nezaniknem. V noci ma vidí aj ten, kto sa na oblohu pozerá len občas.
Noc má strážcu bez vlastného svetla
Pozeráš sa na mňa večer a mením tvár, hoci sám nič nežiariem. Raz som tenký prúžok, raz plná gulička, no vždy patrím k oblohe.
V noci ho vidíš, cez deň sa stratí
Nerobí hluk, no vieš, že niekde horí. Z diaľky je len bod, no podľa neho sa vedia ľudia orientovať aj bez mapy. Čo je to?
Telo, ktoré sa mení bez vlastného svetla
Na nočnej oblohe mením tvár, hoci svetlo si len požičiavam. Niekedy som úzky ako nitka, inokedy plný a jasný, no planétou nie som.
Na oblohe blikám, no nie som lietadlo.
Večer sa objavím ako malý bod a často sa mi prisudzuje meno, ktoré nesúvisí s mojím skutočným svetlom. Niektoré noci ma vidno jasnejšie než všetko okolo, inokedy sa stratím v tme.
Keď sa schová slnko, objaví sa iný strážca noci.
Raz mám plnú tvár, raz som len tenký kúsok svetla a občas ma vôbec nevidno. Nechodím sám okolo Zeme bez dôvodu, ale stále mením jej nočnú tvár.
Bez mňa sa na oblohu ťažko mieri
Na začiatku stojím pevne na zemi, no môj cieľ je ďaleko nad ňou. Keď sa prebudím, zanechám za sebou ohnivú stopu a ľudia sledujú, či sa vôbec dostanem vyššie.