Hádanka #17638:
Na oblohe žmurkám aj bez očí.
Večer ma vidíš svietiť, hoci nemám plameň ani baterku. Z diaľky som len malý bod, no v skutočnosti bývam obrovský a veľmi horúci.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe žmurkám aj bez očí.
Večer ma vidíš svietiť, hoci nemám plameň ani baterku. Z diaľky som len malý bod, no v skutočnosti bývam obrovský a veľmi horúci.
Na nočnej oblohe sa tvárim ako bodka, no klamem.
Na diaľku ma ľudia miešajú s iskrou, no v skutočnosti som obrovská. Môžem svietiť roky a napriek tomu sa zdám malá, lebo som ďaleko.
Obrovská rodina hviezd v jednej špirále
Na oblohe ma voľným okom väčšinou nepočítaš ako jednu bodku. Som zhluk hviezd, plynu a prachu, často s ramenami, ktoré sa krútia do tvaru víru.
Nočná stráž na oblohe
Nad nami sa ukážem len po zotmení a cez deň ma takmer nevidno. Niekedy sa tvárim, že rastiem a inokedy sa strácam, no stále krúžim okolo Zeme.
Nemám krídla, no lietam ďalej než vták.
Naštartujem len na krátky okamih, ale potom ma nesie oheň a tlak. Nesiem náklad aj nádej, no cesty mám len jednu smerom nahor.
Na oblohe bliknem, ale nie som lampáš.
Na noc ma vidno ako bodku, no v skutočnosti som obrovská. Nechodím po zemi, ale môj jas vie viesť aj pútnika ďaleko od domova.
Tichý strážca pri Zemi
Niekedy som úzky kosák, inokedy plný kruh a všetci ma sledujú večer na oblohe. Sám nesvietim, len odrážam svetlo.
Na štarte hučím a potom už letí cieľ ďalej než obloha.
Najprv ma drží sila pri zemi, potom sa z menšej iskry stane obrovský hluk. Nemám krídla ani kolesá, no viem vyniesť náklad tam, kde sa končí vzduch.
Vystrelím tam, kde vzduch už nestačí
Na štarte sa trasiem hlukom a plameňom, no môj cieľ nie je cesta po zemi. Keď sa odlepím, nesiem náklad vyššie, než siahajú oblaky.
Žiari aj keď je ďaleko od nás
Na oblohe sa tvárim ako malý bod, no som žeravé telo, ktoré samo svieti. Niekedy ma cez deň nevidno, ale nocou ukážem cestu ďaleko do tmy.