Hádanka #17945:
Na oblohe ma vidíš len ako bodku
Z diaľky svietim ako drobný klinec v tme, no v skutočnosti môžem byť oborom väčším než celé svety. Nepohybujem sa po oblohe ako mesiac, ale ľudia podľa mňa čítajú noc.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Na oblohe ma vidíš len ako bodku
Z diaľky svietim ako drobný klinec v tme, no v skutočnosti môžem byť oborom väčším než celé svety. Nepohybujem sa po oblohe ako mesiac, ale ľudia podľa mňa čítajú noc.
Zem necháš ďaleko za sebou
Najprv ma spočítaš len na prsty jednej ruky, no keď sa prebudím, viem niesť ľudí aj sen vysoko nad oblaky. Som rýchly štart do tmy, nie let na krídlach.
Tichý pútnik okolo hviezdy
Obieham svetlo, no nie som mesiac a sám nežiariem. Niekde ma drží gravitácia, inde môžem mať prstence, atmosféru či ľad. Čo som?
Tichý spoločník nočnej oblohy
Nežiarim vlastným ohňom, no nocou ma vidíš stále. Mením tvár v pravidelnom rytme a občas sa ukryjem za tieň Zeme.
Tichý strážca pri Zemi
Po nociach sa mením len málo, no z diaľky ovládam príliv aj sny. Nežiarim vlastným plameňom a napriek tomu ma vidno na oblohe.
Tichý sprievodca noci
Niekedy som celý v splne, inokedy len tenký oblúk. Nežiarim vlastným ohňom, len si požičiavam svetlo od niekoho väčšieho.
V noci ma vidíš, cez deň nie.
Mrkám z diaľky a ľuďom ukazujem smer, no nie som baterka. Niekedy zhasnem, no v ten večer sa narodia celé príbehy na oblohe.
Nočný sprievodca s meniacou tvárou
Po nociach ma vidíš rásť, miznúť aj znovu sa ukázať. Slnko ma len osvetľuje, no ja sa okolo Zeme krútim ako tichý spoločník.
Tichý sprievodca pri planéte
Cez deň ma často nevidno, no v noci sa vraciam ako verný tieň. Nemám vlastné svetlo, len ho odrážam a mením tvar, akoby som sa stále prezliekal.
Svietim, aj keď som veľmi ďaleko
Na nočnej oblohe vyzerám ako malý bod, no v skutočnosti som obrovská žeravá guľa. Bez mňa by bola noc oveľa tmavšia a obloha by mala menej iskier.