Hádanka #3945:
Zoskupenie hviezd, čo drží tvar v tme
Na oblohe ma nevidíš ako jednu iskru, ale ako veľké mesto svetiel. To mesto sa točí v priestore a ukrýva miliardy hviezd aj prachu.
Kategória hádaniek
Planéty, hviezdy, mesiace a tajomstvá vesmíru.
Zoskupenie hviezd, čo drží tvar v tme
Na oblohe ma nevidíš ako jednu iskru, ale ako veľké mesto svetiel. To mesto sa točí v priestore a ukrýva miliardy hviezd aj prachu.
Nežmurkám, a predsa mením noc na mapu.
Na oblohe svietim ďaleko a pritom môžem byť menší než sa zdá. Niekedy som sám, inokedy tvorím obrazce, ktoré si ľudia spájajú do príbehov.
Keď sa na mňa pozrieš z diaľky, som len svit.
Som obrovský zhluk hviezd, plynu a prachu, no z nočnej oblohy ma často vidíš len ako slabý obláčik. Niekde v mojom vnútri sa nachádza aj malá modrá planéta.
Telo bez vlastného svetla, no nočná obloha ma pozná.
Pri pohľade na mňa vidíš len odraz, nie plameň. Raz bývam tenká čiarka, inokedy okrúhly tanier, a predsa som stále ten istý objekt.
Putujem okolo hviezdy, ale nie som jej sestra
Nesvietim vlastným svetlom, len ho odrážam. Môžem mať púšte, ľad aj krátery a ľudia ma sledujú aj z diaľky noci.
Sám sa vznáša, no cieľ má ďaleko nad zemou
Nepatrím medzi hviezdy, ale bez mňa by sa človek k nim len tak nepriblížil. Najprv ma naplní ticho, potom rachot a za chvíľu už mierim vyššie než obloha.
Spoločník noci na oblohe
Niekedy som tenký ako necht, inokedy sa tvárim plnšie než tanier. Cez deň ma skoro nevidno, no v noci chodím s tebou po oblohe.
Iskra na oblohe, čo nehasne
Na nočnej oblohe vyzerám ako malý bod, no v skutočnosti som obrovský a horúci. Ľudia si ma mýlia s iskrou, ale ja som ďaleko za mesiacom.
Na oblohe vyzerám ako malá iskra
Z diaľky som len bodka v tme, no nesvietim odrazom. V mojom vnútri horí obrovský oheň a práve z neho má nebo svoje svetlá.
Na oblohe blikám, ale nepremiestňujem sa.
Večer ma vidíš svietiť ďaleko nad sebou a cez deň sa stratím v jasnom svetle. Som horúca loptička plná žiary, no nie som ani mesiac, ani slnko.